Varím veľmi ležérne, nedržím sa striktne receptúr, riadim sa intuíciou, vlastnými chuťovými preferenciami a v neposlednom rade obsahom chladničky. Moje cestoviny nikdy nebudú po druhý raz rovnaké. Vždy iné, vždy dobré. Recepty, kuchárske knihy, časopisy a TV relácie sledujem skôr kvôli inšpirácii. Raz ma zaujme nejaká surovina, inokedy spôsob úpravy, kombinácia chutí alebo netradičné možnosti servírovania. Väčšinou sa mi aj nové jedlá podaria hneď na prvý raz.

Sú však jedlá, ktoré treba pripravovať niekoľkokrát a trénovať, aby ste prišli na fígle „výrobného procesu“ a podarili sa vám. Patrí medzi ne napríklad sushi, obrátený jablkový koláč Tarte Tatin, špagety Carbonara či šalát Cézar. Tie sa stále len učím, bojujem s receptúrami, študujem internetové fóra a trénujem. Medzi jednotlivými pokusmi prejde dlhý čas, vždy mi trochu trvá, kým sa otrasiem z neúspechu a odhodlám na ďalší pokus. Takto pred rokom som písala o pokorení jednej z gastro 8-tisícoviek – čokoládového suflé. Tentoraz sa pochválim zvládnutím šalátu Cézar.

Šalát Cézar je americká legenda. Všetci zarytí milovníci šalátu Cézar sa doňho zamilovali za morom, mňa nevynímajúc a všetci sa zhodneme, že v Európe vám ho v žiadnej reštaurácii neurobia dobre. Na Slovensku už vôbec nie. Aké hrôzy som už videla na tanieroch s „cisárskym“ šalátom vám nebudem opisovať. Na Slovensku na Cézar zabudnite. Radšej si ho vyskúšajte sami doma, najviac sa priblížite k originálu.

Verzií tohto šalátu je veľa. Ide najmä o prísady. V internetových diskusiách natrafíte na rôzne názory, čo do „pravého“ Cézara patrí a čo už nie. Záleží len na vás, čo vám chutí a čo sa vám chce. Okrem mojich ingrediencií sa zvykne pridávať aj kuracie mäso, slanina, kapary. Namiesto rímskeho šalátu ľadový alebo little gem. Niekto zvykne surové vajce z dresingu nahradiť vajcom namäkko a používa kupovanú majonézu, niekto namiesto krutónov podáva hrianku, iný zase krutóny praží na oleji a pod. Jedno je však isté, šalát Cézar je prácny, prípravou zabijete minimálne 45 minút. Ale výsledok stojí za to. Tomu všetko odpustíte, aj zašpinenú polovicu kuchyne…

Šalát Cézar

  • bageta, 2 strúčiky cesnaku a olivový olej
  • rímsky šalát
  • parmezán
  • vajce
  • 3 lyžice citrónovej šťavy
  • 1 lyžička worcesterskej omáčky
  • 1 lyžička dijonskej horčice
  • mleté čierne korenie
  • malý strúčik cesnaku
  • 4 ančovičky
  • cca 1 dl panenského olivového oleja

Vyberte z chladničky 1 vajce a nechajte ho zohriať na izbovú teplotu. Predhrejte si rúru na 150°C. Bagetu alebo iné biele pečivo nakrájajte na kocky, pokvapkajte olivovým olejom a premiešajte s 2 rozpučenými strúčikmi cesnaku. Rozprestrite ich na plech, vložte do rúry a pečte, kým nezačnú voňať a zlatnúť. Medzitým si pripravte dresing. Postrúhajte strúčik cesnaku, pridajte nadrobno pokrájané plátky ančovičiek, citrónovú šťavu, dijonskú horčicu, čierne korenie a worchesterskú omáčku. Zvlášť postrúhajte za 2 hrste parmezánu. V hrnci priveďte k varu vodu a opatrne do nej vložte vajce. Varte len 45 sekúnd, hneď vyberte a nechajte vychladnúť. Umyte šalát, usušte ho a natrhajte na väčšie kúsky.Z uvareného vajca vyberte žĺtok a vyšľahajte ho (najlepšie elektrickým šľahačom) s trochou olivového oleja do penista. Pomaly prišľahávajte pripravený dresing a nakoniec zašľahajte zvyšok oleja, ktorý pomaličky druhou rukou prilievajte. Do hotového hustého dresingu nakoniec prisypte trochu strúhaného parmezánu. V mise zmiešajte krutóny s jednou tretinou dresingu, primiešajte šalát a zvyšok dresingu a posypte zvyšným parmezánom.

Šalát vraj najlepšie chutí vychladený, no my nikdy nevydržíme čakať, kým sa vychladí, vrhneme sa naň hneď, chutí nám aj tak. V dobrých amerických reštauráciách vám ho však naservírujú studený, na studených tanieroch a so studenou vidličkou. Super jedlo na január!