Vzniklo to úplne spontánne. Na záver našej minuloročnej vianočnej párty. Danka sa dušovala, že „nabudúce u nás“ a ja som jej nevdojak vnukla myšlienku na „Pasta Party“. (Veľmi rada vnucujem ponúkam druhým svoje nápady. Stále vravím, že mám plánov, projektov a nápadov na tri životy, tak sa ich snažím nenápadne prepašovávať do životov druhých a užívať si ich aspoň zdiaľky…) Rok sa s rokom zišiel a na onú cestovinovú párty naozaj došlo.
V skratke. Pre 10 dospelých a 6 detí. Z 1 a pol kila múky – vaječné i bezvaječné cestoviny zo semolíny. Tri druhy (tvary), rôzne ochutené. Bezvaječné ravioli s tekvicovo-ricottovou plnkou a šalviovým maslom, vaječné fusilli so sicílskym pestom a tagliatelle „cacio e pepe“. Všetko moje obľúbené recepty a rýchlovky. Poslala som hostiteľke zoznam potrebných surovín a v určený termín sa dostavila so štyrmi zásterami, rádielkom, zväzkom šalvie, kusom pecorina a (tematicky) s citrónovým tiramisu na miesto určenia. Na počudovanie to išlo fajn. Očakávala som stres, chaos a hladné krky, ale dopadlo to dobre. (Hoci, ak by som bola šikovnejšia, všetko by chutilo o trošku lepšie, štandardne robievam oveľa lepšie cestoviny.) Mala som výborné pomocníčky, vrátane superšikovných detí. Dúfam, že si každý našiel niečo svoje, niečo nové sa dozvedel a nikto nešiel domov hladný, aj keď sa z môjho citrónového tiramisu ušlo len asi polovici zúčastnených…
Poznámky na okraj: Môj najnovší objav – hrubá semolinová múka od Mlynu Sládkovičovo alebo hladká, odsypaná priamo z vreca z talianskych potravín Pesto & Co. Oboje fantastické na výrobu cestovín. Bezvaječné cestoviny sú mäkšie, hladšie, vláčnejšie, vaječné sú pevnejšie, tuhšie a tvrdšie. Aj keď sa desíte zahryznutia do čierneho korenia, pri „cacio e pepe“ sa prekonajte a vyskúšajte to. Hrubšie kúsky voňavého korenia krásne „vybuchujú“ pod zubami a tvoria harmonický akcent k roztopenému syru na cestovinách. Nebojte sa a choďte do toho, budete prekvapení.
Bezvaječné cestoviny zo semolinovej múky
- 2 šálky semolinovej múky
- 1 šálka hladkej pšeničnej múky
- 1 šálka vody
- 1 lyžička soli
Múky a soľ za postupného prilievania vody spracujeme na hladké a vláčne cesto a necháme ho v mikroténovom vrecku aspoň pol hodinu odpočinúť. Potom ho opäť premiesime. Malo by byť o poznanie poddajnejšie a tvárnejšie. Z takto pripraveného cesta ďalej strojčekom alebo ručne vaľkáme alebo tvarujeme požadovaný druh cestovín. Čerstvé cestoviny varíme v slanej vode pár minút, kým nevyplávajú na povrch, prípadne ich na pomúčenej podložke necháme presušiť a zamrazíme na neskoršie použitie.
Tagliatelle „cacio e pepe“ (syr a čierne korenie)
- cca 400 g cestovín tagliatelle
- cca 100 g syra caciocavallo, kaškaval alebo napr. zmesi grany a pecorina
- celé čierne korenie
- soľ
Tagliatelle uvaríme v slanej vode. Keď sú al dente, odoberieme si do šálky trochu vody, v ktorej sa varili a zlejeme ich. Hneď ich vrátime do prázdneho hrnca, hojne posypeme strúhaným syrom, čerstvo podrveným čiernym korením a s trochou vody z varenia cestovín ich premiešavame, kým sa syr nerozpustí a nevytvorí hladkú omáčku. Podávame ihneď.
Citrónové tiramisu
- 3 balenia dlhých cukrárskych piškót
- 2 tégliky mascarpone
- 1 téglik smotany na šľahanie
- 4 žĺtky
- 8 lyžíc cukru
- 3 – 4 citróny
- 1 dl likéru limoncello
- ½ lyžičky vanilkového extraktu
- hrsť mandľových lupienkov
Na citrónový sirup zmiešame v malom hrnci 1 lyžicu cukru, šťavu z 1 citróna a 1 dl vody. Privedieme k varu a za stáleho miešania necháme cukor rozpustiť. Odstavíme a do vychladnutého sirupu prilejeme limoncello.
Žĺtky vymiešame so 4 lyžicami cukru a vanilkovým extraktom do hustej, svetlej peny. Šľahačku si vyšľaháme s 3 lyžicami cukru. Vymiešané žĺtky s cukrom opatrne zamiešame do mascarpone, potom do krému zapravíme aj šľahačku, šťavu a postrúhanú kôru z 2 až 3 citrónov, podľa toho, ako veľmi kyslé nám chutí.
Na dno hlbokej servírovacej misy pokladieme v jednej vrstve cukrárske piškóty. Pokvapkáme ich citrónovým sirupom, aby sa mierne nasiakli. Potom ich zatrieme vrstvou krému a pokračujeme ďalšou vrstvou piškót, pokvapkaných sirupom a potretých krémom. Takto pokračujeme, kým nespotrebujeme všetky piškóty a krém, pričom všetko na záver ukončíme krémom. Tiramisu prikryjeme a necháme v chladničke odstáť cez noc.
(Tiramisu môžeme pripraviť aj do individuálnych misiek pre každého zvlášť.)
Tesne pred podávaním tiramisu posypeme nasucho opraženými mandľovými lupienkami.
Ďalšie recepty na domáce cestoviny:
Hrá sa celá rodina
Ako vzniká obed
Jeseň naružovo
Ťažko na bojisku, ľahko na tanieri
Tak trochu „après-ski“
Aj ja chcem jesť ako Nigella
Strasti a slasti s Venušiným pupkom
Pesto presto
Víkend s tekvicami
Mamma mía
Kamufláž na sto spôsobov
Zuzi, konečne došlo na hladkú múku z Pesto&Co.? Netušila som, že Martin už aj odsypáva z múky? Ako sa ti s ňou pracovalo? Ja tú ich múku zbožňujem. Tá hebkosť pod rukami a to cesto – či už na cestoviny, koláče … nebe a dudy! Aká je sládkovičovská semolina? Videla som ju na pultoch, ale ešte som sa nekopla a nekúpila. V tomto myslím nejdem experimentovať, talianska múka je jednoducho talianska múka.
Kati, máš pravdu, tá semolína je fantastická vec. Pečiem s ňou aj chlieb, aj vianočku. Bolo to celé zložitejšie. Chcela som už pred časom robiť semolinové cestoviny, ale v predstave som mala takú tú hrubú semolinovú „krupicu“. Keď mi muž po komplikovanom zháňaní po celej BA doniesol z Pesta túto jemnučkú, bola som v pomykove. Vôbec mi nenapadlo, že semolína môže byť aj takáto hladká. Cestoviny z nej ale boli super. Asi 2 dni nato mi muž doniesol hrubú sládkovičovskú semolínu z Billy (dnes ju už majú aj v Tescu) a takisto z nej boli perfektné cestoviny, takže neviem posúdiť, či je medzi nimi nejaký podstatný rozdiel. Obe sú fajn. Žltučké, nasiakavé, vláčne. Výborná skúsenosť, budem so semolínou pracovať častejšie, uvidím, či prídem na nejaký rozdiel.
Toto sú tie náhody a haluze, že z článku o vodke som preklikla sem, rolujem a zrazu pred očami môj dnešný obed, cestoviny s čiernym korením. Syn ma skoro zabil, že či som musela použiť až toľko korenia, a nech si zvyká! Celý obed vznikol ako z núdze cnosť, boli iné plány (burek som chcela, zásoby jufky z Rakúska som opatrovala, ale už ju skaza vzala 🙁 tak som musela rýchlo niečo iné vymyslieť) – pecorino, korenie aj cestoviny sú však doma vždy po ruke 🙂 A dobré boli, len syn musí ešte dorásť na tieto jednoduché ostré chute 🙂
Presne tak, nech si mladí zvykajú! Aj ja mojim občas šupnem do obľúbených cestovín trochu viac čili vločiek, do krumpligulášu pikantnú klobásu a pod. Síkajú, ovievajú si ústa, hasia vodou, ale jedia ďalej. Vtedy som na nich (a na seba) veľmi hrdá 😀 😀 😀
Správne, treba ich na dobré učiť 🙂