https://www.natanieri.sk
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Dobré štvrte, zlé štvrte

Všetko zlé je na niečo dobré a vedieť si z každého negatíva vziať pre seba aj niečo pozitívne, považujem za jednu z najlepších životných zručností. Keď sme kvôli posunu letu nevedeli predĺžiť rezerváciu pôvodného ubytovania a museli sa na jednu noc ubytovať inde, vyzeralo to ako zbytočná komplikácia. Ale ako už aj Adam Gebrian kdesi spomínal, vďaka podobným komplikáciám často spoznáte miesta, kam by ste sa inak zrejme nikdy nedostali.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Londýnske raňajky

Raňajkovať v londýnskych kaviarenských „sieťovkách“ sa nám neosvedčilo. Po pár dňoch sme zmenili taktiku a začali chodiť na raňajky do pekární s výberovou kávou. A boli to jedny z vrcholov nášho pobytu v Londýne. Opäť sa nám raz posunula latka toho, čo je možné. O nevyužitom potenciáli pekárenských bistier a čo všetko by sa v nich dalo robiť, rozprávam už dlhšie a tu sa nám zrazu splnili tie najodvážnejšie sny. V remeselnej pekárni Pophams.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Londýn – kde začať?

Ísť po jedenástich rokoch do Londýna bola veľká vec. Hneď ako sme sa definitívne rozhodli, že v rámci spoznávania Európy vezmeme deti do Londýna, sa vo mne rozochveli všetky strunky, ktoré roky nerezonovali. Miešali sa vo mne veľmi príjemné pocity, ale aj obavy, či nebudem sklamaná. Ako sa Londýn zmenil, kam sa posunul, ako sa na ňom podpísali všetky krízy? Občas je ťažké nepodľahnúť všetkému tomu strašeniu a negativizmu. O to viac treba cestovať a presviedčať sa na vlastnej koži. A, veru, nič lepšie sme nemohli spraviť. Londýn je úžasný! Úplne iná galaxia! Nič na starom kontinente sa mu nevyrovná. Európa si žije vo svojich malých bublinách, ale v Londýne sa odohráva celý svet. Ak chcete pocítiť tep doby, treba ísť do Londýna.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň chytá druhý dych

Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenská prespávačka

Ako som pred prázdninami spomínala, do Pratera sme sa v lete ešte vrátili, a to rovno aj s prespaním. Doplnili sme si pestrú mozaiku tipov z tejto sympatickej viedenskej štvrte aj o skvelé ubytovanie v hoteli Superbude. Superbude v Hamburgu som mala na zozname miest, kde by som raz chcela prenocovať už veľmi dávno. Minulý rok nám to však v Hamburgu nevyšlo a preto, keď sa rysovala možnosť, že budeme spať vo Viedni, neváhala som ani sekundu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Víkend v Ostrave

Teraz to vyzerá, že sme v lete chodili po samých škaredých, priemyselných mestách, kde „nič nie je“, ale okrem toho, že nie je pravda, že v Ostrave nič nie je, ma veľmi baví hľadať ihlu v kope sena a vidieť krásu tam, kde ju iní nevidia. Ísť tak trochu proti prúdu a užívať si prekvapené reakcie miestnych, čo, preboha, hľadáme v Ostrave. A ešte k tomu s deťmi?

Pokračovanie...