… chcem vám porozprávať o Olomouci. O najlepšom pobyte za posledné roky, na ktorý keď si teraz spomeniem, mám úplný pocit zamilovanosti. Ideálny dovolenkový „rezort“ Long Story Short (LSS). V meste, nie veľkom, ani malom, nie ďaleko, ani blízko, tak akurát, aby si človek užil spontánny víkend, aj vytúžený týždenný pobyt. Na webstránke LSS sa píše, že snívajú o tom, že spravia svoje mesto ešte krajším. Dovolím si tvrdiť, že sa im to darí a že na to majú ten najlepší recept.
Ideálny dovolenkový rezort…
Long Story Short je hostel, ale nie hocijaký. V historickej budove v tvare podkovy, bývalej pekárni a kasárňach má okrem viaclôžkových izieb so zdieľaným sociálnym zariadením aj súkromné izby s vlastnou toaletou a kúpeľňou v rôznych veľkostiach a prevedeniach, z ktorých si neviete vybrať, jedna krajšia ako druhá. Dizajn na každom kroku vás tu neprestane baviť. Citlivo zrekonštruované klenby sa tu snúbia s repasovaným retro nábytkom a čistými líniami a prírodnými materiálmi škandinávskeho štýlu. Od kožených úchytiek, cez dômyselné osvetlenie až po kúpeľňovú kozmetiku, všetko je radosť používať. O talentovanej a oceňovanej dizajnérke, scénografke Denise Strmiskovej som obdivne písala už niekoľkokrát, konečne som si mohla užiť pobyt v jej realizácii naplno.
Pred dvomi rokmi sme sa tu zastavili na kávu, ale odvtedy ku kaviarni s bistrom a grilom pribudla aj vlastná pekáreň a hlavne reštaurácia s posedením aj na nádvorí pod holým nebom, čím sa otvorili neobmedzené možnosti trávenia voľného času bez toho, aby ste museli vytiahnuť päty z areálu. Dáte si raňajky, kávu s niečím sladkým, obed, aj večeru a večer trebárs drink a grilované špeciality na terase. O zábavu sa postará DJ, alebo živá hudba, môžete si zahrať pétangue, zatancovať latino tance, premietajú sa tu filmy na veľkom plátne, je tu knižnica. Ak potrebujete pracovať, môžete sedieť na chodbách, v kaviarni, na terase, na izbe, alebo využiť nové co-workingové pracovisko.
Ale to najlepšie, prečo je LSS taký vzácny zjav, je gastro. Nech si tu dáte čokoľvek, bude to skvelé. Chutné, nápadité, osviežujúce. Prejedli sme sa takmer celým jedálnym lístkom, bavilo nás všetko. Veľký podiel zeleniny na tanieroch, netradičné druhy zeleniny, zaujímavé kombinácie chutí a spracovania surovín (údená zemiaková kaša s hnedým maslom, kamilková omáčka beurre blanc, gazpacho s jahodami…). Popri tom aj klasiky pre konzervatívnych jedákov. Veľakrát som bola svedkom situácie, keď si napríklad staré panie po obede povedali, že to bolo síce drahé, ale stálo to za to, či keď hostia pri odchode hovorili obsluhe, že sa najprv trochu obávali, ale že to bolo výborné. Mimochodom, personál v LSS by mali vyvažovať zlatom, príjemný, ochotný, trpezlivý a vnímavý, od majiteľky, recepčných, upratovačiek až po čašníkov.
LSS nám slúži aj ako výborná zastávka na obed na cestách, alebo ako výletné miesto. Zastavili sme sa tu napríklad cestou z Poľska. Málokedy sa stáva, že sa teším domov, ale keď má byť posledný bod dovolenky obed v LSS, je to radosť až do konca. Po dvoch týždňoch v Poľsku sme si dali rezne so šalátom. (Bacha, rezne servírujú po dva kusy, tak rátajte s tým, že si zrejme ponesiete domov doggie bag.) Kúpili sme si rovno čerstvý chlieb a koláče a užívali si dovolenkovú dochuť ešte pár dní doma. A kým ukončím túto oslavnú báseň na LSS, musím spomenúť ich sesterský projekt And the Story Begins…, kaviareň, ktorá sa nachádza v budove Múzea umenia na Denisovej ulici. A zas geniálne miesto! Vizuálom, ako sa na poriadne múzeum moderného umenia patrí, cez personál až po jedlo a kávu, top! Odporúčam si tu dať posledné raňajky v Olomouci, nech to má glanc a odchádzate s tými najlepšími spomienkami.
Ako som už spomenula, môžete tu stráviť dni bez toho, aby ste museli opustiť areál, ale nemusíte. Výhodou Olomouca je, že je tu v pešej dostupnosti veľa dobrých kaviarní s výberovou kávou a podnikov, kam môžete vyraziť, ak budete chcieť zmenu. Obišli sme všetky naše obľúbené podniky ako Konvikt, Kafe jak lusk či Kikafé. Dokonca sa nám podarilo získať rezerváciu na večeru do Entrée, čo bolo pomerne komplikované, lebo po uvoľnení protipandemických opatrení bola reštaurácia vybukovaná na niekoľko mesiacov vopred.
Samozrejme, vyskúšali sme aj olomoucké novinky. Kafe jak lusk otvorili nový espresso bar na Pavelčákovej ulici, takže ak budete mať chuť na kávu priamo v centre, kúsok od Horného námestia môžete mať kávu ako lusk.
Ďalší espresso bar vznikol na Ostružnickej, na opačnej strane námestia, z dielne už zmieňovanej šumperskej kaviarne Pikola. Uzučký priestor akurát tak na kávovar a baristu, ale ako sa hovorí, malé miesta, veľké srdcia. Neostýchajte sa osloviť baristu Honzu a popýtať sa trebárs na najlepšie miesta, kam na raňajky, jedlo, sladké a pod.
A ak na zmrzlinu, tak sa určite vyberte do Tomivo Gelato na Ztracenej ulici. Tomivo je jedna z najväčších zmrzlinových hviezd v Česku, do ich domovskej výrobne v Lipůvke pri Brne sme sa ešte nedostali, šetríme si ich výhľadovo na prieskum Moravského krasu, ale kdekoľvek na ich zmrzlinu natrafíte, neurobíte chybu, ak si ju dáte.
A ešte jeden tip pre všetkých, čo majú radi slávne vily a ich príbehy, v Olomouci sa nachádza jeden skvost viedenskej secesie, Vila Primavesi, do ktorej sa dá ísť na prehliadku. Ak poznáte Klimtov obraz Portrét Medy Primavesi alebo Eugenie Primavesi, tak ste doma. Teda doma u Medy a Eugenie. Mnoho kúskov vám tu zapadne do mozaiky života rakúsko-uhorskej monarchie na začiatku 20. storočia. Fascinujúce! A ak nepôjdete na prehliadku, môžete si dať kávu a pozrieť si aspoň záhradu, dvor a výhľad, domov tu našiel olomoucký Kafec.
Tak ako som si to pred dvomi rokmi vysnívala, sa aj stalo. Ďalší sen splnený, bývali sme v Long Story Short. Kým muž na home office pracoval, ja som sa túlala po meste, obzerala si domy, čítala pamätné tabule na fasádach, liezla na veže kostolov (Kostol Sv. Mórica je moja srdcovka), nakúkala do dvorov. Raz sa ma jedna pani opýtala, či si nechcem pozrieť dvor, keď videla, ako stojím pred bránou. Vraj tam majú unikát, až trojo slnečných hodín namaľovaných na každej stene dvora. Inokedy som nasledovala istého mladého muža, keď zmizol na spojnici dvoch domov a objavila tak priechod do univerzitných parkánových záhrad, o ktorom by som sa asi inak nedozvedela. Nakoniec za nami prišli na víkend priatelia a ukázali sme im „best of“ Olomouc a ešte ich zobrali aj na naše obľúbené miesto mimo mesto. Skúsite si tipnúť, kam sme išli? Dozviete sa čoskoro…
