https://www.natanieri.sk

Category

v šálke

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mimo Palmy, mimo sezóny

Nadmerný turizmus je dvojsečná zbraň, obzvlášť na ostrovoch. Vďaka turistom si v sezóne na Malorke užijete celý svet, ale bez turistov je to tu predsa len trochu diera. Akonáhle sa skončí sezóna, vychytené plážové a prázdninové podniky sa zatvoria a mimo Palmy si nedáte ani poriadnu kávu. O dobrých reštauráciách môžete len snívať. Čo by človek dal aspoň za turistickú pascu! Dnes teda len pár skromných tipov mimo Palmy, lebo za dobrými podnikmi treba prísť na Malorku v lete. 

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Španielsky projekt: Ostrovy

Nápad ísť v rámci španielskeho projektu na niektorý z ostrovov bol v hre už dávnejšie, ale až keď sa v októbri vrátil muž nadšený z cyklistiky na Malorke, išli sme do toho. Nerada chodím na miesta s nadmerným turizmom, Malorku som dlho nebrala do úvahy, nechcela som prispievať k zhoršovaniu situácie aj ja, ale ísť tam mimo sezóny, sa mi zdalo ešte priechodné. Na jarné prázdniny sme teda leteli do Palmy.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Bergamo

Do Milána sme leteli nízkonákladovkou po starom ešte na letisko v Bergame, tak nám prišlo ako dobrý nápad rozšíriť si pobyt aj o Bergamo. Po skúsenostiach by som to dnes už ale neurobila, lebo z môjho pohľadu nie je o čo stáť. Netvrdím, že Bergamo nie je príjemná destinácia, povedzme, na predĺžený víkend, keď si potrebujete naozaj oddýchnuť a totálne vypnúť, ale na nejaké nasávanie inšpirácií, keď sa naopak potrebujete nabiť, to veľmi nie je. A ak aj do Milána cez Bergamo pôjdete, stačí si naň vyhradiť pár hodín po prílete alebo pred odletom a ušetriť si viac času (a hlavne nocí) na Miláno.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Najväčšie milánske prekvapenia

Vôbec som to nečakala. Talianska káva je talianska káva, vieme. Naše doterajšie skúsenosti z Talianska boli také, že v kaviarňach s výberovou kávou sa síce s výberovou kávou pracovalo, ale v chuti a v prevedení sa toho veľa nedialo. Káva sa dala vypiť, ale že by sme si na nej pochutili, sa nedá povedať. O to viac ma šokovalo, že v Miláne sme nepili ani jednu zlú kávu. V Miláne! Po tom, čo som si v posledných rokoch nepochutila na káve ani v Berlíne, ani v Španielsku, ani v Londýne, by som to do Milána nepovedala. Po dlhej, dlhej dobe som si kávičkovanie v meste užila.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Budapeštianske bubliny

Budapešť je smutné kráľovstvo. Vykazuje všetky známky zle spravovanej spoločnosti. Peniažky z turistov tečú zjavne na iné miesta, ako do údržby a infraštruktúry mesta. Smutný príbeh. Roky zanedbávaný verejný priestor, špina, šokujúci zápach a exkrementy. Neudržiavané chodníky, fasády domov, príšerný vizuálny smog. Kombinácia nevkusu divokých 90. rokov a pozostatkov socializmu, zašlej slávy a nabubrelého heroizmu. Život ulice je v centre tristný. Okolie Parlamentu mŕtve, nábrežie rozbité, Židovská štvrť vyslovene nechutná. Pri živote to tu držia, hádam, už len tí turisti. Aký kontrast oproti Londýnu! Adam Gebrian hovorí, že stav vecí verejných prezrádza ochota ľudí sadnúť si na zem. Ak vidíte mladých sedieť len tak na zemi, na chodníkoch a na námestiach na dlažbe, je to známka dôvery v mesto a jeho správu. V Budapešti som mala problém po ulici aj chodiť, nieto si ešte niekam sadať. Aký rozdiel oproti Malage, kde profesionálne čistiace tímy pravidelne zoškrabujú z dlažby žuvačky a v noci ju umývajú vodou z cisterien, aby sa leskla ako zrkadlo. V Budapešti sa s káričkami s košom a metlou bezcieľne potulovalo sociálne najslabšie obyvateľstvo a o nejakej profesionalite, či údržbe nemohlo byť ani reči…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Dobré štvrte, zlé štvrte

Všetko zlé je na niečo dobré a vedieť si z každého negatíva vziať pre seba aj niečo pozitívne, považujem za jednu z najlepších životných zručností. Keď sme kvôli posunu letu nevedeli predĺžiť rezerváciu pôvodného ubytovania a museli sa na jednu noc ubytovať inde, vyzeralo to ako zbytočná komplikácia. Ale ako už aj Adam Gebrian kdesi spomínal, vďaka podobným komplikáciám často spoznáte miesta, kam by ste sa inak zrejme nikdy nedostali.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Londýnske raňajky

Raňajkovať v londýnskych kaviarenských „sieťovkách“ sa nám neosvedčilo. Po pár dňoch sme zmenili taktiku a začali chodiť na raňajky do pekární s výberovou kávou. A boli to jedny z vrcholov nášho pobytu v Londýne. Opäť sa nám raz posunula latka toho, čo je možné. O nevyužitom potenciáli pekárenských bistier a čo všetko by sa v nich dalo robiť, rozprávam už dlhšie a tu sa nám zrazu splnili tie najodvážnejšie sny. V remeselnej pekárni Pophams.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Londýn – kde začať?

Ísť po jedenástich rokoch do Londýna bola veľká vec. Hneď ako sme sa definitívne rozhodli, že v rámci spoznávania Európy vezmeme deti do Londýna, sa vo mne rozochveli všetky strunky, ktoré roky nerezonovali. Miešali sa vo mne veľmi príjemné pocity, ale aj obavy, či nebudem sklamaná. Ako sa Londýn zmenil, kam sa posunul, ako sa na ňom podpísali všetky krízy? Občas je ťažké nepodľahnúť všetkému tomu strašeniu a negativizmu. O to viac treba cestovať a presviedčať sa na vlastnej koži. A, veru, nič lepšie sme nemohli spraviť. Londýn je úžasný! Úplne iná galaxia! Nič na starom kontinente sa mu nevyrovná. Európa si žije vo svojich malých bublinách, ale v Londýne sa odohráva celý svet. Ak chcete pocítiť tep doby, treba ísť do Londýna.

Pokračovanie...