https://www.natanieri.sk

Category

v šálke

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň chytá druhý dych

Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Víkend v Ostrave

Teraz to vyzerá, že sme v lete chodili po samých škaredých, priemyselných mestách, kde „nič nie je“, ale okrem toho, že nie je pravda, že v Ostrave nič nie je, ma veľmi baví hľadať ihlu v kope sena a vidieť krásu tam, kde ju iní nevidia. Ísť tak trochu proti prúdu a užívať si prekvapené reakcie miestnych, čo, preboha, hľadáme v Ostrave. A ešte k tomu s deťmi?

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v šálke

Viedeň: Prater a Neubau

V súvislosti s viedenskými itinerármi, o ktorých som minule písala, vyvstala zaujímavá situácia. Zistila som, že sa naše body záujmu viac-menej koncentrujú do dvoch oblastí Prater a Neubau. Z Pratera a Neubau sa tak pre nás stali obľúbené, autonómne „mestá v meste“, kde sa dá stráviť celý deň (i dva) od raňajok až po večerný drink bez toho, aby ste ich museli opustiť, alebo použiť dopravu. Pripomenulo mi to Prahu, kde sme sa tiež po čase z prvého (turistického) plánu spoznávania mesta dostali do štádia spoznávania jednotlivých mestských štvrtí. Zdá sa, že aj Viedni sa už dostávame hlbšie pod kožu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Brno od zimy do jari

Ešteže to Brno máme. Keď sa nedá do Prahy, istí to aspoň Brno. Nebudem preto tentoraz čakať, kým sa mi nazhromaždí viac brnianskeho materiálu, dám sem rovno pár noviniek a tipov, aby ste sa mohli zariadiť, keď na to príde. Čo je v Brne nové? Dinners by Eggo sa presunuli zo stredy na piatok, takže si môžete večeru spojiť aj s nejakou tou kultúrou, v kľude prenocovať a ráno si zájsť na kávu, raňajky, nakúpiť na Zelňák a zažiť pomalé sobotné ráno na brniansky spôsob. Ak sa chystáte v Brne do ZOO, pri zastávke MHD Zoologická zahrada si môžete kúpiť kávu v pobočke Mitte v nízkej budove vedľa Dopravného podniku, čo tu stojí. Káva je síce len na stojáka a do papierových pohárov, ale keď vás núdza pritlačí, možnosť tu je. Soul bistro na Jezuitskej ukončilo svoju prevádzku kvôli celkovej rekonštrukcii budovy, v ktorej sa nachádzalo a zatiaľ sa nevie, či budú vôbec v podnikaní pokračovať.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Praha je vždy dobrý nápad

V Drážďanoch som si splnila veľa snov, odchádzala som plná zážitkov, ale najlepšie bolo, že sme sa následnej presunuli ešte na tri noci do Prahy. Klin sa klinom vybíja a ísť po intenzívnom mieste na ešte intenzívnejšie je tá najlepšia stratégia, ako nemať depresiu z návratu. Namiesto smútenia sa emocionálne úplne dorazíte a nakoniec aj celkom tešíte domov na svoj kľud a pohodlie, posteľ, kuchyňu, rituály…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Drážďany

Pred polrokom by mi ani nenapadlo, že pôjdem do Drážďan. Vôbec to nebolo v pláne, ani v dlhodobom horizonte. No jeden dokumentárny film o výtvarnom umení všetko zmenil. A ako to tak býva, následne sa z viacerých strán zišlo niekoľko podobne objavných momentov a cesta do Drážďan na Veľkú noc sa začala rysovať. Keďže je toto primárne blog o jedle, musím hneď na úvod povedať, že kvôli jedlu do Drážďan nechoďte. Vážne. Ale ak budete mať v Drážďanoch nejaký iný cieľ, jednu-dve noci tu určite prežijete bez ujmy. Dnes to teda budú hlavne tri famózne kultúrne zážitky a pár tipov, kam popri tom na dobrú kávu, raňajky, víno a jedlo.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Granada na otočku

Niežeby sme sa v Malage nudili, ale od začiatku sme počítali s tým, že si jeden-dva dni ušetríme aj na nejaký výlet do okolia. Nakoniec sme sa rozhodli pre Granadu. Zrýchleným vlakom, ktorý mal po ceste len dve zastávky, sme tam boli raz-dva a to sme sa ráno nemuseli nijak náhliť. Stihli sme sa pred odchodom naraňajkovať a po návrate ešte aj navečerať v Malage. Výhodou vlaku je, že si po ceste pozriete krajinu a tá sa naozaj dramaticky zmenila. Po hodinovej ceste sme si na obzore začali všímať zasnežené vrcholy majestátneho pohoria Sierra Nevada a v uliciach Granady potom aj dopravné značenia a smerovníky na lyžiarske strediská a lanovky.

Pokračovanie...