Mám rada pocit, keď si zo záhrady beriem domov úrodu a plánujem, ako z nej budem variť. Doma je potom špenátový týždeň, alebo hráškový. Minulý víkend bol aj vďaka horšiemu počasiu menej hektický. Žiadne veľké plány, piánko. Chcela som len bazový sirup spraviť. Jedna várka bude stačiť. Chystám sa aj na iné sirupy a my zas tak veľa toho sirupu nevypijeme.
Kúpili sme dve hortenzie. Radi by sme ich vysadili do predzáhradky. V ulici ich má niekoľko susedov, darí sa im a vyzerajú fantasticky. Dúfame, že sa uchytia aj u nás. A nemusia byť až také modré… Začalo kvitnúť hrozno. Bojovali sme s burinou. Citrónová tráva odišla nadobro, potočnica vzišla biedne, wasabi sa celkom drží, koriander a vavrín sa v nevľúdnom, veternom počasí trápia. Jediný, kto sa z vetra tešil, bola dcéra a jej nová veterná vrtuľka.
Piekli sme pizzu, večer grilovali. Okrem iného jablká s vanilkovým cukrom. V nedeľu boli na obed pečené morčacie stehná s bielym vínom, rímskou rascou a mätou. (Správne, od Ottolenghiho.) Dozreli prvé tri papriky vo fóliovníku, domov som si brala prvé jahody, hrášok a kôpor. Jahody stíhali jesť deti, z hrášku bola polievka a slaný koláč.
Definitívne sa skončila špenátová sezóna. Vyskúšala som dva nové, skvelé recepty – špenátový šalát s datľami a mandľami a špenátové lievance s limetovým maslom. Neviem sa Ottolenghiho nabažiť. Už som si naňho vybudovala závislosť. Viem, že s ním nikdy nešliapnem vedľa. Pomaly sa lúčim aj so špargľou. Nebolo jej tento rok veľa, ale užili sme si jej dosť na cestách, aj doma. Ako ináč, podľa Ottolenghiho som robila špargľovú polievku vichysoisse a výbornú a jednoduchú špargľu mimóza. Teším sa na jún.
PS: Výluh z rebarbory funguje!!!
PPS: Ak niekto poznáte, čo za pískľa sa nám usadilo na višni, dajte mi vedieť.
Špargľa Mimóza
- zelená špargľa
- 2 vajcia
- 2 lyžice olivového oleja
- 2 lyžičky kapár
- soľ, čierne korenie
Vajcia uvaríme na tvrdo, zhruba 9 minút, potom ich prudko schladíme v studenej vode a necháme úplne vychladnúť. Ošúpeme a posekáme alebo postrúhame nahrubo. Zo špargle odlámeme drevité konce, prípadne aj ošúpeme a povaríme vo vode do mäkka, asi 3 minúty, alebo aj dlhšie, ak je hrubá. Uvarenú a scedenú špargľu zľahka premiešame v olivovom oleji, naservírujeme na tanier(e), posypeme sekaným vajíčkom, kaparami, dobre posolíme, posypeme čerstvo mletým čiernym korením a podávame ako prílohu alebo ľahké predjedlo.
Zuzi, na špargľovú mimózu a jej uverejnenie na blogu som sa chystala, avšak vo vegánskej verzii. V čase, keď mi v hlave vsrsol tento nápad, už sme boli trochu prešpargľovaní a navyše, popátrala som po špargli a jej účinkoch na organizmus a povedala si, že sme tento rok špargle mali dosť.
U mňa špenát iba začal (siala som neskoro pomerne), reďkovky ešte frčia, mangoldík podrastá. Bobkový list, vavrín, kúpila som sadeničku na našom miestnom maďarskom trhovisku a darí sa jej suepr, rastie!!! Tiež kustovnica sa zazelenala, začína mi kvitnúť levandula. Byliny sú tento rok krásne. Evidentne chladnejšie a pomerne vlhká pôda im svedčí. Hrach len kvitne, uhorky si rastú, fazuli je podľa mňa posledné dni zima alebo vlhko. Mrkva, petržlen – nič moc. Predsiala som aj stonkový zeler, tak stále sledujem a čakám, myslím, že pár kúskov sa uchytilo (klopem, nech neokríknem). Rajčiny mi idú hodne pomaly, hlavne tie z priesad (vlastných). Tie zo samovýsevu sú také bujné a silné, že sa nestačím čudovať. Kôpor začína. Ale objavila som už prvé minitekvičky, majú asi 1 – 1,5 cm – tak čakám. Melóny – niektoré neprežili, iné vyzerá, že sa chytili – uvidíme, ako im budú svedčať nasledovné dni a noci. Myslím však, že ovocia bude tento rok menej. Aspoň u nás na pozemčeku – je evidentne menej aj višní, aj broskýň, aj mirabeliek – v porovnaní s min. rokom. Zato hrozna asi bude tento rok dosť (podľa toho, ako majú nahodené plody). Jahôdky už aj my zobkáme, ale väčšinu som sadila tento rok, tak sa iba zabývavajú. Bazový sirup – vyrábam posledné 2 týždne. Chcela som skúsiť aj váš bazový šampus, ale asi bude rôčik musieť počkať. Nemám takú hrncovú kapacitu.
Vrabča netuším, čo je zač.
Pekne sa u vás úroda rozbieha, len tak ďalej – nech sa jej u vás darí.
Všetko chce svoj čas a každý rok je iný, aj to je na tom všetkom nádherné. Kati, daj všetko na blog, rada si prečítam a kuknem fotky!
Ahoj Zuzka, opäť jeden môjmu srdcu blízky príspevok 😉
1. výluh z rebarbory – naďabila som naň v Záhradkári. Takže funguje? To je super správa, vidím, že naložím aj ja, pár vošiek sa mi motá okolo byliniek 🙁
2. kde si kúpila takú nádhernú zelenú špargľu?
3. Ja som potočnicu ešte ani nenasiala 🙁 Zato koriander mám taký parádny, že skáčem meter 20. Kôpor som siala pred mesiacom, tiež je ešte biedny… teším sa však na ďalšie roky, keď sa bude vysemeňovať a sám šíriť po záhrade. Veľmi zľahka mi klíči trebuľka, som zvedavá či zosilnie… no už teraz sa bojím vošiek, tie majú trebuľku veľmi rady.
4. Ottolenghi – naďabila som naň tuším v anglickom Delicious a mám silný pocit, že sa sa po tejto knihe poobezrám aj ja. Teda, pred pár dňami som kúpila letenky do Londýna, október to istí 😉 Už vidím, koľko kníh nesiem domov… 🙂
5. vtáčika identifikovať neviem, je to ešte mláďa ale netuším kto sú jeho rodičia 😉
Adi, áno, výluh na vošky funguje, určite vyskúšaj: 6 – 7 rebarborových listov aj so stonkami nasekaj na veľké kusy do cca 20-litrového kýbla či inej nádoby a nechaj 3 dni luhovať. Potom sceď a výluh prelej do nejakého rozprašovača alebo ručného postrekovača. A kľudne postrekuj aj niekoľkokrát denne, ako uznáš za vhodné.
Tú špargľu mi muž kúpil v petržalskom Tescu, myslím, že bola maďarská.
Jupíííí, Londýn, hurá, tak to sa tešíme dve. My sme o 3 týždne tam! Lístky na Taste of London už máme 🙂 A Ottolenghiho odporúčam všetkými desiatimi – je to úplne iný level zmýšľania o jedle a prístupu k surovinám, uvidíš.
Heh, ja som síce veľký amatér birdwatcher, ale o to vášnivejší. Len vždy, keď naďabím na nejaký krásny objekt, nemám po ruke ďalekohľad alebo atlas 😀 Áno, je to mláďa, máme ich na višni 3, rodič vždy uletí, keď sa priblížime, ale tešíme sa každému lapačovi hmyzu u nás (samozrejme, okrem škorcov v sezóne 🙂
Ahoj, bude to už nejaké dva roky, čo navštevujem Tvoju stránku a nechávam sa inšpirovať receptami, ale nikdy som nič nekomentovala pretože na varenie sú tu predsa len oveľa väčší experti ako ja (a priznávam, bola som aj lenivá sa zaregistrovať:)).
Keďže ma ale vtáčiky (a zvieratká všeobecne) zaujímajú a rozumiem sa im o trochu viac ako vareniu, tak som si dovolila napísať 🙂 To pískľa je veľmi pravdepodobne mláďatko penice čiernohlavej (Sylvia atricapilla) – drobného spevavého vtáčika z čeľade Sylviidae.
Juj, Tete, veľmi si ma potešila!!! Ďakujem za komentár, ani som už nedúfala, že sa tu objaví nejaký skúsený birdwatcher. Ja som len veľmi slabý začiatočník, ale o to väčší nadšenec a milovník. Raz, keď na to budem mať čas, sa do toho pustím viac. Ornitologický krúžok, birdwatcherské vychádzky… Samozrejme, najradšej mám spevavce, ktoré registrujem aj bez toho, aby som nejakých zbadala, mám aj nejaké CD-čka so spevom vtákov, ale naposledy som objavila túto skvelú stránku http://www.xeno-canto.org, kde je to pekne všetko pokope aj s fotkami a názvami v cudzích jazykoch a latinčine.
Tak ďakujem ešte raz a želám príjemný víkend nielen s vtáčikmi 🙂