Cooked

Netflixáci, už ste videli novučičkú novú dokumentárnu sériu Cooked od Michaela Pollana? Och, to vám je nádhera! Museli sme sa veľmi ovládať, aby sme si nepozreli všetky štyri časti naraz. Šetrili sme si každý jeden diel aj preto, aby sme mali čas všetky tie zaujímavé informácie a silné dojmy spracovať. Tak kvalitne urobený dokument o jedle po vizuálnej aj obsahovej stránke som asi ešte nevidela. Skutočný zážitok.

V častiach príznačne nazvaných podľa štyroch živlov Oheň, Voda, Vzduch a Zem Michael Pollan postupne preberá všetky najzásadnejšie oblasti nášho stravovania od významu a zmyslu varenia až po prípravu a konzumáciu mäsa, chleba či syrov. Najlepšie však je, že sa na vec pozerá z historicko-antropologického hľadiska, teda vecne, realisticky, bez moralizovania a oháňania sa otrepanými frázami o sile trhu, marketingu či módnych trendov. Nevyjadruje jednoznačné stanoviská, ani súdy, ale myslím si, že každý, kto chce, si tu nájde odpovede na mnohé otázky dnešnej doby, týkajúce sa jedla. (A možno zistíte, že ste si v niektorých oblastiach doteraz ani žiadne otázky nekládli. A mali by ste.)

… bez moralizovania a oháňania sa otrepanými frázami…

Mňa osobne najviac zaujala téma o priemyselnej výrobe potravín (časť Water). Videla som na túto tému už veľa dokumentov, ale vždy ma to zasiahne. Ako ľahko sa dá skĺznuť od prvotnej ušľachtilej myšlienky oslobodenia sa (od čohokoľvek) opäť k závislosti (na niečom inom). Ako ľahko sa dokážeme vzdať toho najzásadnejšieho v živote. Myslím, že hlavným posolstvom dokumentu Cooked je práve nestratiť schopnosť odhadnúť tú správnu mieru vo všetkom.

Asi ako keď som uvidela konzervy s mäsom vo vlastnej šťave, ktoré muž doniesol od nášho známeho mäsiara. Vravím si: „Bože, konzervy??? Čo s nimi mám akože robiť? Máme jesť „hotovky“?“, lebo som si predstavila len na studeno nakrájané kusy mäsa s chlebom a kyslou uhorkou. Ale keď som si to celé nechala prejsť hlavou a spomenula si, že sme voľakedy na zabíjačke normálne robievali mäsové konzervy a že to nie je nič hrozné, dala som konzervám šancu. Aj z mäsa z konzervy sa dá uvariť slušné jedlo. Nezainteresovaný človek by asi ani neuveril, že ide o konzervované mäso. Ušetrila som čas jeho pečením a urobila z neho niečo viac. A o tom to celé (varenie) je. Nerezignovať na kumšt a kultúru vo všetkých ich významoch.

Mäsový páj

Na cesto si spracujeme múku, soľ, na kocky pokrájané maslo a vajce na hladké, nelepivé cesto, vytvarujeme ho do gule a dáme schladiť do chladničky.
Rúru si predhrejeme na 180°C.
V hrnci si na oleji orestujeme na kocky pokrájanú cibuľu a mrkvu. Mierne posolíme, okoreníme, pridáme vetvičku rozmarínu a restujeme do polomäkka. Potom pridáme nakladané cibuľky (bez nálevu) a mrazený hrášok a opäť trochu podusíme.Keď je zelenina takmer do mäkka uvarená, prilejeme do hrnca šťavu z mäsa z konzerv a premiešame.
Mäso pokrájame na menšie kúsky a pridáme k zelenine. Dochutíme soľou a čiernym korením, ak treba, trošku podlejeme vodou. Zľahka premiešame, privedieme k varu a nakoniec zaprášime múkou, premiešame, stiahneme zo sporáka a zmes prelejeme do hlbšieho pekáčika alebo zapekacej misy.
Cesto vyberieme z chladničky, rozvaľkáme a prikryjeme ním mäsovú zmes v pekáči. Cesto potrieme rozšľahaným vajcom a do stredu urobíme nožom malú dierku. Dáme piecť do rúry na zhruba 30 minút, kým sa cesto neprepečie do zlatista.
Hotový páj necháme chvíľu odpočinúť, rozkrájame a podávame ho s obľúbenou zeleninovou prílohou podľa sezóny a chuti.