V posledných dňoch si tak nejako viac uvedomujem, aká sloboda je to, keď môžete bez prekážok cestovať a žiť aj v širšom európskom kontexte, než len v slovenskom. Jeden víkend strávite v slovinskom Štajersku, druhý na Pálave na Morave, tretí vo Wachau v Dolnom Rakúsku. Môžete ísť na tri noci k Nojzíku a popritom na kávu alebo na večeru do Maďarska. V Tatrách sa zas chodiť kúpať na poľskú stranu či odskočiť si na otočku do Krakova. Len tak zapichnúť prst do mapy (Strednej Európy) a vybrať sa tam najbližší víkend.
Naše deti už skutočne žijú európsky život…
Naše deti už skutočne žijú európsky život a geopolitické hranice vôbec nevnímajú. Pre nich nie je rozdiel ísť do Nitry alebo do Viedne, maximálne sa opýtajú, akým jazykom sa tam hovorí a nepríde im to čudné. Obývali sme si tento kus bývalej c. a k. monarchie a cítime sa tu všade ako doma. Postupne si to tu „ohmatávame“ a rozširujeme pole pôsobnosti. Keď sa z takejto nejakej objaviteľskej výpravy vraciame s tým, že sa tam ešte musíme vrátiť, je to dobrý výsledok, dobrá misia. Presne ako posledný výlet do Wachau. Pred piatimi rokmi sme si hovorili, že sa sem na marhuľovú sezónu musíme vrátiť. A vrátili sme sa.
To s tým prstom do mapy bolo v tomto prípade doslovné, lebo sme najprv zakempovali kdesi v dedinke Rohrendorf pri Kremse a až následne zisťovali, kde sme sa to vôbec ocitli. Napríklad sme sa dozvedeli, že v Rohrendorfe sa nachádza najdlhšia vínna ulička v Rakúsku. Mohli sme my prvý večer stráviť niekde inde? Mohli sme my sedieť pri ružovom frizzante, veltlíne a rizlingu a neťahať z miestnych rozumy, kam v okolí do dobrej reštaurácie, kam do heuriger či buschenschanku?
V prípade, že ste už boli v Heurigenhof Bründlmayer v Langenlois, alebo v Loibnerhof v Unterloibene a ste naklonení podobným kulinárskym zážitkom, mám pre vás ďalšie tri tipy v regióne Kamptal a Wagram. Pre všetky je typická novátorsky (a zdravšie) poňatá tradičná rakúska gastronómia, dôraz na remeselnú (ručnú) výrobu na mieste, podporu lokálnych producentov, prípravu sezónnych surovín, možnosť párovania so špičkovými miestnymi vínami a osobná prítomnosť a starostlivosť samotného majiteľa. Všetko atribúty kvalitnej gastronómie a spoločensky zodpovedného podnikania.
(Ozaj, jedna vsuvka k plánovaniu návštev dobrých podnikov v Rakúsku. Volajte vopred, rezervujte si miesta. Nie som osobne nadšená z akýchkoľvek rezervácií, nerada sa vopred viažem, ale v tomto prípade (a aj v prípade Viedne) je to naozaj nevyhnutnosť. Dobrých podnikov je v Rakúsku málo a je po nich enormný dopyt, buďte pripravení. Berte to tak, že aj keď idete k niekomu na návštevu, je zdvorilé sa vopred ohlásiť, aby s vami počítali a nikto nebol rozčarovaný. Vy, že odídete s dlhým nosom a oni, že vás museli odmietnuť.)
V obci Hadersdorf am Kamp na hlavnom námestí sme takto objavili skvelý malý podnik Esslokal. Lokál zhruba pre dvanásť ľudí na piatňajšie a sobotňajšie večere alebo nedeľňajší obed. Nič viac, ale zato zážitok a osobný prístup Sebastiana, ktorý sa o vás bude starať a Miriam, ktorá varí. Vybrať si môžete z možnosti štyroch, piatich alebo šiestich chodov, aj s párovania s vínom.
Osobne odporúčam štyri chody, bohate stačia, ale zas je pravda, že pri plnom počte chodov zažijete asi väčšiu pestrosť. Menu vopred nepoznáte, výber tak nechávate na hostiteľov a danú situáciu. Nás z jedál najviac bavil úvodný pozdrav z kuchyne – studená hrášková polievka vo fľaštičkách, červený humus a slaninka zo susedného mäsiarstva a studené predjedlo – carpaccio z mäsitých paradajok, mäkkého kozieho syra a paradajkového pesta. Marhuľový dezert – dekompozícia marhuľových knedlí so strúhankou bol presne tým zakončením, ktoré sme tu počas marhuľovej sezóny s radosťou privítali.
Vo veľmi podobnom duchu je aj ďalší objav sezóny, tentoraz z vinárskeho regiónu Wagram. Nová reštaurácia Josefs Himmelreich v dedinke Zaussenberg s prekrásnym vnútorným dvorom. Podnik pre cca dvanásť hostí naraz, kde varí mladý Josef Kellner a obsluhuje príjemná Jasmin. Reštauráciu si v tomto štýlovo zrekonštruovanom sedliackom dome nedávno otvoril vinár Josef Fritz, ktorého vinárstvo sa nachádza hneď v susedstve. Na výber je vždy niekoľkochodové (vopred neznáme) sezónne menu, aj s vínnym párovaním, pričom v ponuke boli aj zaujímavé nealkoholické aperitívy.
Šanca, že sa tu osobne zoznámite s majiteľom Josefom Fritzom, je veľká, k Slovákom má obzvlášť vrelý vzťah, lebo s viacerými slovenskými vinotékami a reštauráciami priamo spolupracuje. Jeho ružový sekt bol taký dobrý, že som si pár fliaš brala aj domov. Z jedál nás tradične nadchlo domáce kváskové pečivo a napríklad aj domáce pšeničné tortilly, ktoré sa podávali vo forme závitkov s rybou a jogurtom ako studené predjedlo. V duchu sme už spriadali plány, ako sa sem s priateľmi vyberieme pri nejakej vhodnej príležitosti na dobrú večeru a degustáciu vín. Možnosti ubytovania v tejto maličkej dedinke len s jednou ulicou zatiaľ nie sú, ale vraj s taxíkmi a ubytovaním v okolitých obciach nie je problém. Uvidíme, dali nám poriadneho chrobáka do hlavy…
Do tretice Gut Oberstockstall pri obci Kirchberg am Wagram, rozľahlé sídlo rodiny Salomonovcov s biodynamickým vinárstvom, hospodárstvom, ubytovaním a reštauráciou s romantickým dvorom. Je to tu síce veľké, ale aj veľmi vychytené na rodinné oslavy a svadby. Prišli sme na nedeľný obed a mali tak možnosť pozorovať domácich pri ich zvykoch. Veď priznajte sa, koho noblesná babička v reštaurácii objednáva pre celú rodinu ružový sekt? Alebo k pečenej kačici levanduľové noky?
Okrem aktuálnej dennej ponuky si tu môžete vybrať z a-la carte menu alebo špeciálne zostaveného degustačného menu, vrátane vegetariánskej verzie. Remeselný prístup ku všetkému je tu dovedený k dokonalosti aj ručne písaným jedálnym lístkom, ktorého bizarný kaligrafický font sme ledva vedeli rozlúštiť a tak sme radšej požiadali Matthiasa Salomona o „Überraschung“ švorchodové menu podľa jeho výberu. Všimla som si, že aj keď bol výber jedál (a to vo všetkých vyššie spomínaných podnikoch) na môj vkus príliš zameraný na mäso, najviac mi aj tak chutili práve tie najmäsitejšie jedlá – trio kačacích pečienok a hovädzí vývar. Ten bol ako Zdeněk Pohlreich vraví „silný ako noha od kulečníku“ a strašne dobre mi padol. Nedeľa ako má byť.
Pri Gut Oberstockstall, ale aj pri Josefs Himmelreich a pri Esslokale si na mape Dolného Rakúska zapichujeme pomyselnú záchytnú vlajočku, na každé z týchto miest sa rada vrátim a budem si plniť ďalšie a ďalšie sny. Týmto výletom sme sa nielenže vrátili do Wachau na marhuľovú sezónu, ale sme absolvovali aj dlho odkladané prehliadky benediktínskych kláštorov Melk a Göttweig. A keď už sme boli v týchto končinách, zašli sme aj do pekárskej manufaktúry Joseph Brot v dedine Burgschleinitz, ktorej návšteva nám chýbala do kompletky našich obľúbených Joseph Brot pobočiek. Ak budete niekde okolo, určite sa zastavte na raňajky, alebo si nakúpte chlieb, pečivo a dobroty domov a na cesty.
Ako si užívate Európu vy? Máte radi náš stredoeurópsky kontext? Vyvíja sa váš vzťah k Strednej Európe? Kam zamierite najbližšie? Plníte si sny?
Fotogaléria:
Ďalšie články o Rakúsku:
