Hamburgom síce pokračovala moja júlová séria splnených životných prianí, ale ako vždy, nešlo všetko hladko. Prišli aj veľké sklamania. Nielen z celkového dojmu z mesta, z jeho pomerne nízkej úrovne gastronómie, ale aj zo smoly, ktorá sa nám lepila na päty v kultúrnych stánkoch.
… ako vždy, nešlo všetko hladko.
To, že sa v Labskej filharmónii v polovici júla už nič nehralo, som viac-menej čakala, ale sklamalo ma, že sa počas hlavnej turistickej sezóny neorganizovala žiadna architektonická komentovaná prehliadka. No, a vrchol prišiel v Kunsthalle, kam som si išla splniť veľký sen – vidieť naživo môj najobľúbenejší obraz Pútnik nad morom hmiel od Caspara Davida Friedricha a až v samotnej miestnosti, kde visí, som sa dozvedela, že je momentálne zapožičaný. Facepalm! Beriem to však ako šancu sa do Hamburgu vrátiť a dokončiť, čo sme začali.
Aj od hamburskej kávovej scény sme čakali viac, najmä ak je inšpirácia Berlínom naporúdzi a tak blízko. Úroveň kvality kávy, ponuky, servisu a prostredia je tu rôzna, často skĺzava ku kaviarenskému mainstreamu, až k akejsi „starbucksovitosti“ (kvalita kávy nie je úplne stredobodom pozornosti). Kaviarní je však v meste dosť, niektoré pražiarne, napr. Elbgold, Nord Coast, Codos či Public Coffee majú po meste viacero prevádzok, tak sa v tom človek trochu stráca, ale v každej štvrti či zaujímavej časti mesta sa nájde nejaká slušná kaviareň na pešo, a to je hlavné.
V Hafen City určite zájdite do sympatického Yokohama Coffee Baru, ktorý asi najviac reprezentuje kaviareň tretej vlny a kde budete mať najviac pocit, že ste vo svetovom podniku. Dobrá káva, niečo sladké k nej na maškrtenie, možnosti aj pre vegánov, zaujímavé fermentované nápoje, remeselné pivá, naturálne vína, skvelá hudba, časopisy a pekné vecičky na predaj. Organizujú aj rôzne pop-upy, víkendové brunche a susedské akcie, pri ktorých máte možnosť zažiť komunitného ducha Hafen City a dostať sa mu trochu pod kožu.
V centre na najfrekventovanejšej obchodnej ulici Mönckebergstraße môžete vyskúšať dánsku sieťovku Copenhagen Coffee Lab (len v Hamburgu majú deväť kaviarní), kávu z ich pražiarne a pečivo slané i sladké z ich pekárne a zažiť tak trochu Škandinávie a fiku aj v Nemecku. Ide ale skôr o rýchloobrátkový typ kaviarne s kávou a občerstvením „to go“, kde sa premelie veľké množstvo ľudí a posedieť si tu v kľude s časopisom a filtrovanou kávou nebude úplne únikom od hlučiaceho davu.
V blízkosti hlavnej vlakovej stanice je toho tiež viac. Po príchode do Hamburgu sme zakotvili v maličkej kaviarni Blanco Coffee na príjemnej ulici Lange Reihe (majú ešte dve ďalšie pobočky v meste), kde sme si posedeli medzi miestnymi na ulici a doplnili kofeín, kým sme sa presunuli relaxovať k vonkajšiemu alsterskému jazeru.
Naopak, vzdušná kaviareň kaviarne Brühwerk na Ferdinandstraße vám poskytne dostatok času a priestoru na kávu a občerstvenie v super elegantnom prostredí. Čakali sme tu na odchod vlaku z Hamburgu a využili poslednú možnosť konečne ochutnať typickú hamburskú špecialitu – franzbrötchen, sladké pečivo z pľundrového cesta, ktoré je niečím medzi lístkovým croissantom a kysnutým škoricovým slimákom. Ak franzbrötchen niekde v ponuke uvidíte, určite ochutnajte. Francúzi raňajkujú ku káve croissant, Taliani cornetto, Severania kardamomový uzol, Bratislavčania makový alebo orechový rožok a Hamburčania franzbrötchen.
My sme si ale užívali raňajky úplne iné, jedny z najlepších za posledné roky. Tak tu sú tri top tipy. Kaviareň pražiarne Nord Coast Coffee Roastery na Deichstraße sa nachádza na jednej z najkrajších ulíc Hamburgu (inak, takto som si predstavovala, že bude vyzerať celé staré mesto). Odporúčam si sem spraviť rezerváciu, lebo v opačnom prípade si dosť postojíte na voľný stôl. Luxusné obložené chleby, vajíčka, vafle, aj káva a nápoje, splnený sen kaviarenského povaľača na cestách!
Na raňajky do škandinávskej kaviarne Kropkå sa vypravíte do prekrásnej rezidenčnej štvrte Generalsviertel, kde vás budú pri prechádzke bolieť krky z toľkého obzerania nádherných nájomných domov, zelených balkónov a vzrastlých stromov. Môžete si vybrať rôzne verzie zo slaných, aj sladkých raňajok, ale upozornila by som vás najmä na exemplárne volské oká, ktoré naozaj nemajú obdobu. Neviem, čím to je, ale lahodnejšie som nikdy nejedla. Šípim, že ich robia vo vysokej vrstve oleja, lebo na nich nie je ani milimeter hnedej opečenosti a v ústach sa kĺžu ako hodváb, ale vyskúšajte sami a dajte mi vedieť. Je to zážitok.
A do tretice, raňajky v austrálskom štýle v kaviarni Marshall Street Coffee s fenomenálnym french toastom a tureckými vajíčkami. Vajíčka s jogurtom sú pre mňa už samy o sebe orgazmickou kombináciou, ale tie grilované kozie rohy k tomu? Neskutočné, chcem viac kozích či baraních rohov na tanieroch, prosím! Mliečne kávy sa všeobecne v Hamburgu do skla veľmi nerobia, a nerobia ich ani v Marshal Street Coffee, ale to je len detail, sila zvyku a za tie excelentné raňajky je im to navždy odpustené.
Hamburg si to nakoniec svojimi skvostnými raňajkami a darmi mora u nás vyžehlil a dnes som oveľa viac naklonená myšlienke sa do Hamburgu vrátiť, ako keď sme z neho odchádzali. Rozležalo sa mi všetko v hlave a na zlé som už zabudla. Môj recept na Hamburg na druhý pokus teda znie: Počkať si, kým sa Pútnik nad morom hmly vráti domov, kúpiť si lístky na komentovanú architektonickú prehliadku Labskej filharmónie, následne aj lístky na koncert, booknúť nočný vlak z Viedne do Hamburgu a nakoniec aj ubytovanie v Superbude v St. Pauli. Niekedy vám mesto nedá, čo chcete na prvý šup. Niekedy vás prinúti prísť znova a prizrieť sa mu lepšie. Možno, že si nakoniec porozumieme. Čo vy a druhé šance?
Fotogaléria:
