Hradec či Pardubice?

Už minulý rok, keď sme sa v Litomyšli pýtali, kam sa máme ísť najesť, sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo, či v Pardubiciach alebo v Hradci Králové. Nedozvedeli sme sa ale jednoznačnú odpoveď. Potom sme si na jeseň napozerali aj krátke video medailóny Kudy, foodie? Lukáša Hejlíka a z nich nám vychádzali lepšie Pardubice. Preto sme boli zvedaví, či to tak bude aj v reáli. Presvedčiť sme sa o tom mali nasledujúce leto…

… sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo…

Hradec Králové je impozantné mesto. Najmä čo sa zástavby týka. Neviete sa vynadívať na všetky tie architektonické skvosty, monumentálne secesné stavby, ako aj modernistické, funkcionalistické. A nielen tie. O Hradci sa hovorí ako o učebnici architektúry pod holým nebom. Vydať sa po stopách architektonického rozvoja mesta môžete hneď niekoľkými okruhmi s informačnými panelmi. Mňa najviac zaujímala moderná architektúra okruhu Salón republiky. Začína sa pred úchvatnou secesnou budovou Múzea Východných Čiech od veľkého architekta a hradeckého rodáka Jana Kotěry. Najviac pozornosti pútajú jej dve sedemmetrové ženské sochy na priečelí. Sú dielom sochára Stanislava Suchardu a predstavujú alegórie Histórie a Priemyslu. Pri bližšom pohľade zistíte, že sú celé z kachieľ a spadne vám od úžasu sánka. Nedá sa od nich odtrhnúť zrak.

Ak sa vám to predsa len podarí a vydáte sa cez most na opačný breh Labe, uvidíte ďalší významný staviteľský počin, súbor školských budov od iného významného modernistického architekta a rodáka Josefa Gočára. Hradec Králové je univerzitné mesto a vždy si zakladalo na rozvoji vzdelanosti a dostatku kvalitných škôl. V tesnej blízkosti mosta Hučák už ale zbadáte secesnú perlu a technickú pamiatku Labskej vodnej elektrárne, ktorá je dodnes funkčná a aj prístupná verejnosti. Ak sa však nepôjdete pozrieť do elektrárne, prejdite sa aspoň po sútok riek Labe a Orlice a po ceste späť určite narazíte na miestnu raritu, drevený kostolík Sv. Mikuláša z východoslovenskej obce Habura. Mesto ho ako ruinu, ktorú nikto nechcel, odkúpilo, postupne opravilo a sprístupnilo v Jiráskových sadoch.

Čo sa gastra týka, veľké plus Hradca je, že si tu viete dopriať dobré raňajky, výberovú kávu, aj pečivo, čiže najesť sa, aj nakúpiť proviant na cesty. Na vajíčkové raňajky sa špecializuje Eggsit Cafe na Švehlovej ulici hneď vedľa Masarykovho námestia. Okrem vajíčok ponúka aj sladké raňajky, všetky hity súčasnosti od granoly až po francúzsky toast. My sme si dali klasiku, benedikty a praženicu s lososom na toaste. A čo ma veľmi milo prekvapilo, že mali mliečne šejky, čomu som, samozrejme, neodolala. Staré dobré šejky už dávno vytlačili smoothie a nájsť kvalitný mliečny šejk je dnes vzácnosť.

Na výberovú kávu môžete zájsť trebárs o pár domov vedľa do Simple Cafe, my sme ale mali namierené do kaviarne známej hradeckej pražiarne Chroast Coffee Roasters na Malé náměstí a o kúsok ďalej na dupľu na Velké náměstí do Café Na kole. Nájsť výberovú kávu v Hradci skutočne nie je problém, dáte si ju mimo iné aj v Galérii moderného umenia v kaviarni Cona Coffee (Velké náměstí).

Ak však chcete spojiť výberovú kávu, teplé raňajky, čerstvé remeselné pečivo, koláče a napríklad aj nákup chleba so sebou, treba ísť do To je bistro. To je bistro je spolu s To je cukrárna (Brněnská) a To je pekárna (Jiřího Purkyně) konceptom, ktorý spoľahlivo a komplexne pokryje potreby náročnejšieho zákazníka v meste. V To je bistro nájdete produkty aj z cukrárne a pekárne a okrem výberovej kávy a raňajok, pripravujú aj obedy cez pracovné dni a cez víkend brunch. My sme si kvôli raňajkovej deprivácii dali na obed druhé raňajky, turecké vajíčka, ktoré boli konečne poriadne štipľavé a čo ma potešilo najviac, espresso OJ, čo je pomarančová šťava s espressom v jednom. Ak som si pred rokmi nedokázala predstaviť kombináciu čiernej kávy a citrusovej šťavy, tak teraz (s výberovou kávou) je to jedna z mojich najobľúbenejších. Také raňajkové minimum. To je Bistro k prvému septembru na Pospíšilovej ulici neplánovane končí, ale už chystajú nové priestory a nový koncept, tak si na sieťach odsledujte, kde medzičasom ich dobroty v Hradci môžete ochutnať.

Za asi najinšpiratívnejšiu návštevu kaviarne v Hradci považujem kaviareň už spomínaných Chroast Coffee Roasters na panelovom sídlisku na ulici E. Beneše v parteri jedného z typických dlhých panelákov s terasami, aké poznáme napríklad z Petržalky. Že aj na takomto mieste môžete prevádzkovať ukážkovú treťovlnovú kaviareň typu „lab“ je fakt, boli sme sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Výberová kaviareň na sídlisku je celkovo zaujímavá téma a Chroast má k nej určite čo povedať, najmä v kategórii kaviareň v paneláku. A lekciu z toho, že na sídlisku môže fungovať dokonca aj špičkové bistro, sme dostali zase v Pardubiciach, ale nepredbiehajme…

Pardubice ako mesto sú trochu iná káva. Kým Hradec je pomerne chladný, k chodcom až nepriateľský, Pardubice si nás získali na prvý šup. Ak ste si niekedy študovali niečo o českej modernistickej architektúre, určite poznáte Automatické mlýny architekta Josefa Gočára z roku 1910. Nachádzajú sa hneď za Starým Mestom, za riekou Chrudimkou (ktorá sa tu vlieva do Labe) a zaujmú svojou impozantnosťou. Architekt Gočár sa pri ich projektovaní inšpiroval babylonskou bránou bohyne Ištar, ale pripomínať vám môžu aj stredoveký opevnený hrad, týčiaci sa nad riekou. Sú okrem iného potvrdením toho, že aj technická, utilitárna stavba môže byť kvalitnou architektúrou (podobne ako u nás napr. funkcionalistický Automatický mlyn NUPOD alebo vodojem v Trnave od architekta Emila Belluša.)

Zaujímavosťou je, že v Automatických mlynoch sa prakticky spojil náš záujem o architektúru i gastronómiu do jedného. V priestoroch pred hlavnou budovou sa totiž nachádzali dva skvelé tematické podniky, cukráreň Epifany Patisserie a pekáreň Optimista. Hovorím v minulom čase, lebo z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie a revitalizácie Automatických mlynov sa museli oba podniky vysťahovať a naspäť sa vrátia až o rok a pol. Vyrastie tu veľký kultúrno-spoločenský komplex s viacerými galériami, dielňami a gastro prevádzkami. Už teraz sa teším, ako sem prídeme za dobrým umením a jedlom, a tak by to vlastne malo byť všade, kde sa nerezignuje na kultúru. Do Epifany dovtedy môžete zájsť buď do blízkeho mestečka Chrudim, alebo obce Zaječice, odkiaľ Epifany pôvodne pochádza a kde ich aj pred pár rokmi objavil gastro svet. Pekáreň Optimista sa mala dočasne presťahovať do Hradca, tak uvidíme, kde sa nakoniec objavia.

Spomínajúc architekta Gočára, boli sme sa pozrieť aj na zaujímavej výstave „Přivedli svět domů. Binkovi a Josef Gočár“ v priestoroch pardubického zámku. Tento vzťah medzi miestnymi továrnikmi a architektom som dosiaľ nepoznala. Nie je náhoda, že Binkovci s Gočárom boli v kontakte a spolupracovali aj s ďalšou významnou dvojicou podnikateľ – architekt, s Baťom a Gahurom, lebo Binkovci boli kožiari a dodávali suroviny aj pre obuvnícky priemysel. Inak, nádherný renesančný (a príkladne zrekonštruovaný) pardubický zámok s pávmi, pevnostnými valmi, zámockými záhradami a parkmi okolo je presne tým verejným priestorom, ktorý si želáte mať v meste, aby ste v ňom mohli kvalitne tráviť voľný čas. Piknikové lavice a stoly, grily, lavičky, vyhliadky, parky a záhrady, detské ihriská a verejné športoviská sú to, čo ja považujem za najväčšie znaky prosperity mesta. Nie nákupné centrá, akvaparky, multiplexy či posilňovne, ale miesta a možnosti, na využitie ktorých nepotrebujete minúť ani cent.

Na kávu sme sa v Pardubiciach zastavili v Kafe, víno, kokino s útulnou záhradkou vo dvore. Z typickej mestskej ulice sa dostanete bránkou do úplne iného sveta, do tichej oázy zelene na dvore i v interiéri. Ku káve od brnianskych Rebelbeans si môžete dať sladké od výmyslu sveta, obložené chlebíky z vlastného kváskového chleba (chlieb je aj na predaj), šaláty alebo brunch box cez víkend. A ak máte bližšie ulicu Sladkovského, kde sa nachádza výrobňa pre Kafe, víno, kokino, striehnite na ich nový espresso bar, ktorý tu každú chvíľu otvoria.

Najväčší gastro zážitok sme v Pardubiciach, a vôbec za celý pobyt, mali paradoxne na sídlisku. Na Mozartovej ulici je medzi panelákmi v nízkej budove bývalého zverimexu raňajkové bistro, aké by ste tu iste nečakali. Volá sa Dobrý kafe, ale podľa nás by sa malo volať skôr Dobrý podnik (v zmysle dobrého podnikania). Prísť sa sem pozrieť by mali povinne všetci, čo robia v gastre, ako aj tí, čo o tom len uvažujú. Upozornenia, že je lepšie si sem spraviť rezerváciu, nie sú bezdôvodné. Z ulice je takmer nemožné sa sem dostať. Po celý čas, čo sme tu boli, bolo plno a stoly sa točili jedna radosť. Pomáha tomu perfektne fungujúci rezervačný systém, komunikácia a zaškolený servis, ktorý vás pri dverách víta a má pod kontrolou celý chod bistra. A tak to má byť! To je taká úľava! Nikto sa tu nemotá, nečaká, obsluha je sústredená, proaktívna, pri žiadnej ceste nejde naprázdno, sleduje každý pohľad hosťa a pohotovo reaguje. Všetci robia všetko, čo je práve treba. Ani pán prevádzkar sa nebojí vziať do ruky prázdny tanier, ani barista, keď zbadá, že je niekde nadohľad prázdna šálka, neváha, príde a spýta sa, či prinesie repete. A že sme si dali! Vynikajúca káva! Vidno, že dobre poznajú svoj produkt, kávu si aj sami pražia. V dobrom počasí sa dá sedieť vonku vo vkusnom drevenom altáne, vnútri zas máte možnosť vidieť do otvorenej kuchyne. Jedlo je osvedčené, zmysluplné, s dostatkom správne dochutenej zeleniny, s kvalitným pečivom a prirodzeným platingom bez zbytočností. Okrem slaných raňajok aj krásne dezerty, zákusky, či koláče. Na začiatku sme trochu váhali, či máme do Dobrého kafe zájsť, ale nakoniec to bol pre nás jeden z objavov sezóny a zásah do čierneho. Krásne rozlúčenie sa s výletom v Orlických horách, Hradci a Pardubiciach.

Na záver ešte dva tipy na kávu po ceste. Cestou tam sme sa zastavili v Prostějove v kaviarni Canall Coffee, ku ktorým sme sa roky nevedeli dostať, lebo majú otvorené len cez pracovné dni. Ale tentoraz to konečne vyšlo a bola to skvelá voľba. Inšpiratívny, veľký priestor, viacero možností na sedenie vonku, aj na zadnom dvore s pekným tienením. Páčilo sa nám aj nápadité servírovanie espresso tonicu, pri ktorom si drink miešate sami podľa chuti. V pohodlných kreslách s knižkami by som si tu vedela predstaviť stráviť aj oveľa viac času.

A po ceste domov sme sa rozhodli zastaviť v Litomyšli a konečne vyskúšať novú kaviareň s pekárňou Dvorek od super šikovných ľudí okolo kaviarne Kafemysl. Presne taký Dvorek nám chýbal na dovolenke minulý rok. Miesto s dobrou kávou a sladkými a slanými raňajkami. Nepochybovali sme, že to tu bude nádherné. V interiéri i na vnútornom dvore. Skvelá atmosféra, chutné jedlo, letná pohoda tak, ako máme na cestách radi. Do Litomyšla sa už naozaj oplatí prísť aj na noc.

Boli to krásne dni. Oddych s prísľubom začínajúcich sa prázdnin bez väčšiny povinností a starostí všedného dňa. Čas voľnosti, slobody na cestách. Sama som zvedavá, kam nás to zaveje o rok. Ale určite si zas vyberieme nejakú kombináciu hôr a mesta, prírody a architektúry, aby sme spoznali ďalší kút Európy a mohli ju považovať za svoj domov zas o niečo viac.