Máj je úľava, ale zrazu aj večná dilema. Vybehnúť von naboso a cítiť teplý vánok vo vlasoch je úľava. Spravodlivo deliť voľný čas medzi domácnosť, upratovanie, oslavy, zaujímavé podujatia, záhradu, cestovanie a pobyty v prírode je dilema. S dlhšími, teplými dňami má človek pocit, že toho stihne akosi viac. A možno aj naozaj stihne. My sme už odštartovali výletnícku sezónu, otvorili letné sídlo a začali spracúvať prvé výpestky a dary prírody. Kolotoč sa naplno roztočil.

Čo sme ale stihli ešte v apríli, je pozrieť si novú, očakávanú sériu Chef’s Table na Netflixe. Tentoraz totiž bola venovaná dezertom a cukrárstvu. Niekto by možno čakal filigránske výtvory slávnych francúzskych šéfcukrárov alebo aspoň klasické, komplikované dezerty overené storočiami. Ale to by nebol Chef’s Table, pravda. Ani jedna z predstavovaných osobností (Christina Tosi, Corrado Assenza, Jordi Roca a Will Goldfarb) nie je cukrárom v tradičnom zmysle slova. Charakteristické je pre nich veľmi svojské, priam nonkomformné poňatie cukrárčiny. A často úplná absencia pečenia.

Cereálie, cookies a farebná posýpka.

V prípade Christiny Tosi (Milk Bar, New York) je to až detinská fascinácia amatérskym (domácim) pečením a priemyselne vyrábanými sladkosťami, na ktorých Američania vyrastajú. Cereálie, cookies a farebná posýpka. Rozumiem, že pre ne môžu mať ľudia slabosť, lebo sa s nimi dokážu identifikovať. Ale i tak som sa vždy na kreácie Christiny Tosi pozerala s miernym dešpektom a nechápala ošiaľ okolo nich. Lenže kto som ja, aby som ohŕňala nosom nad tvorbou Christiny Tosi, keď sama často bezbreho improvizujem a vymýšľam?

Naposledy cez víkend, keď sme oslavovali synove narodeniny. Rozkázal si „tortu s čučoriedkami“, ktorú by sme jedli z kornútkov ako zmrzlinu a „nemusela som umývať tanieriky a lyžičky“. Čo ma nadchlo, lebo ma inšpiroval a dojal zároveň. Ale aj keď mi neskôr došlo, že mal na mysli tiramisu (minulý rok mal jahodové), moja idea ovocnej peny už mala príliš konkrétne obrysy na to, aby som od nej upustila. (Inak, kornútky ma zachránili, aj keď som zistila, že nemáme sviečky na tortu, poslúžili ako dekorácia.) A takto, prosím pekne, vznikajú tie najlepšie veci. Z nedorozumení, nehôd a náhod. Čo na tom, že nie sú ako z cukrárskej učebnice a niekto nad nimi prevráti oči? Ostanú na vašich rodinných fotkách a vo vašich spomienkach. A kto vie, možno sa raz dostanú aj do televízie.

Pena z drobného ovocia

  • 1 kg (mrazeného) drobného ovocia
  • 4 cl likéru z červeného ovocia
  • 2 lyžice práškového cukru
  • 10 – 12 plátkov želatíny
  • 6 žĺtkov
  • 160 g krupicového cukru
  • 400 + 200 ml smotany na šľahanie
  • bobuľové ovocie a lístky mäty na ozdobu

Umyté a očistené ovocie zmiešame s likérom a práškovým cukrom a necháme chvíľu marinovať. Potom ho rozmixujeme dohladka a ak chceme, prepasírujeme.
400 ml sladkej smotany vyšľaháme.
Želatínu namočíme do studenej vody.
Žĺtky s cukrom vymiešame nad parou na hustý krém. Napučanú želatínu vyžmýkame, dáme do krému a dobre premiešame, kým sa nerozpustí. Potom do krému zamiešame ovocné pyré a nakoniec aj vyšľahanú smotanu. Penu vylejeme do jednej veľkej servírovacej misy, alebo do malých misiek. Necháme v chladničke stuhnúť niekoľko hodín, najlepšie cez noc.
Podávame zo zvyškom (200 ml) vyšľahanej smotany a dozdobíme ovocím a lístkami mäty.

Ďalšie gastro inšpirácie z Netflixu:

Home Cooking – Ugly Delicious
Spomienky a inšpirácie – Chef’s Table – Season 3
Jablková inšpirácie od Michelina – Chef’s Table: France
Vákuum – Chef’s Table – Season 1
Cooked – Cooked
Ramen je ako život, vždy originál – Midnight Diner: Tokyo Stories
Pandžáb na vašom stole – Raja, Rasoi Aur Anya Kahaniyaan

Autor: zuzka
2 komentáre