
Už v Londýne sme sa dohodli, že našou ďalšou veľkou food destináciou bude New York. Obaja sme mali ísť do New Yorku po prvý raz, o to bolo plánovanie náročnejšie. Chceli sme vidieť mnohé „must-see“, ale nestrácať zbytočne čas. Takže žiadne turistické atrakcie, žiadne ranné vyspávanie, postupovali sme podľa rovnakého kľúča, ako vždy. Zažiť naplno atmosféru mesta, byť čo najviac vonku, pozorovať ľudí, architektúru a užívať si, čo sa doma nedá – metro, parky, prístav, trhy, služby a, samozrejme, výborné jedlo. Pre tento raz sme sa okrem jednej krátkej exkurzie do Brooklynu sústredili hlavne na Manhattan.
Ťažko slovami opísať tú dokonalú chuť, toľko umami v jednom súste!
Debatovať o tom, čo je typické newyorské jedlo a čo treba určite ochutnať, by sa dalo do aleluja. Čo by ste išli vyskúšať ako prvé vy? Bez čoho sa nedá odísť z New Yorku? Pre mňa osobne sú to asi staré židovské lahôdkárstva – tzv. deli. Vyskúšali sme Katz’s Delikatessen, Russ & Daughters a Barney Greengrass. Poviete si, že veď práve tie sú jedným z najväčších turistických magnetov. Áno, čiastočne sú, ale nie sú to pasce. Naozaj fungujú a ponúkajú fantastické jedlo, služby a zážitok. Na americké podmienky sú to už miestne „inštitúcie“, Katz’s Deli existuje neskutočných 126 rokov, Russ presne 100 rokov a Barney Greengrass 106 rokov. Do lahôdkárstiev podobného typu sa chodí na pravé americké raňajky a slané i sladké pochúťky na zahryznutie po celý deň. Čokoľvek chronicky známe, čo vám napadne, si tu môžete dať…
A čo sme konkrétne ochutnali my? Hneď prvé ráno v New Yorku sme u Katza museli ochutnať ich slávne pastrami. Snívala som o nich roky rokúce a konečne sa jeden z mojich snov splnil. Ide o tenké plátky naloženého, údeného a duseného chudého hovädzieho mäsa, z ktorých sa pripravujú teplé sendviče. V tomto prípade s ražným chlebom a kvasenými uhorkami. (Na chlebe a kvasákoch najviac badať dávny pôvod tohto jedla vo Východnej Európe. A možno aj preto nám tak strašne chutilo.) Sendviče sú obrovské, objednali sme si preto len jeden a rozdelili nám ho. Kombináciou teplého Reuben sendviča (s ementálom, kyslou kapustou a ruským dresingom) s pastrami sme tak ochutnali dve veci, ktoré sme chceli. Ťažko slovami opísať tú dokonalú chuť, toľko umami v jednom súste! Servírovanie je bizarne americké, pre mňa, čo si jeden plátok šunky okrajujem presne na veľkosť krajca chleba a orezané zvyšky odložím na neskôr, je takáto hora mäsa v sendviči čistou zvrhlosťou. Nečakajte žiadne dusenie sa suchým mäsom a chlebom, zo sendviča kvapkala šťava. Mäso bolo také jemné a šťavnaté, že sa rozplývalo na jazyku, oblížete si doslova každý prst. Drahé raňajky, ale neľutovala som ani cent. Náš tip: Prídite ráno, hneď ako otvoria, budete mať celý podnik pre seba, bez fronty na objednávací lístok, bez čakania na jedlo, budete mať čas na dôkladné preštudovanie menu a rozmyslenie si objednávky, na poprezeranie si rôznych memorabílií a sadnúť si môžete rovno k stolu, pri ktorom sa nakrúcala známa scéna z filmu Keď Harry stretol Sally.
Na druhé newyorské raňajky sme vyrazili do rovnakej lokality v Lower East Side, o kúsok ďalej do lahôdkárstva Russ & Daughters. Sem treba prísť na obložený bagel s krémovým syrom a lososom – typickou newyorskou pochúťkou. Vybrať si môžete z rôznych druhov bagelov, lososa a krémového syra. My sme zvolili obyčajný biely bagel s čistým krémovým syrom a údeným lososom gaspe nova (kto nemá rád údeného lososa, odporúčam solený lox alebo nakladaný gravlax) a s tradičným obložením – plátkom paradajky, červenej cibule a kapár. Z ponuky (údených) rýb, kaviáru a rôznych rybacích špecialít sa vám zatočí hlava, ale určite vyskúšajte túto klasiku, lebo tento bagel bol s prehľadom to najlepšie, čo som v New Yorku ochutnala. Skrátka nezabudnuteľný. Náš tip: Keďže sa v Russovi nedá sedieť, nechajte si pred zabalením bagel prekrojiť a choďte si ho vychutnať do parku High Line. Užijete si to najlepšie z New Yorku „2 v 1“. Update: Začiatkom mája 2014 otvorili novú prevádzku Russ & Daughters Cafe pár metrov od pôvodného lahôdkarstva na Orchard Street, kde sa dá aj posadiť a najesť.
Ráno pred návštevou Central Parku sme sa rozhodli posilniť u Barneyho Greengrassa, tzv. kráľa jeseterov, ktorý sa rovnako špecializuje na bagle a ryby. Po úžasnom zážitku z Russa sme sa lososových bagelov nevedeli dočkať. Toto deli funguje ako normálna reštaurácia s obsluhou a chodia sem najmä miestni na opulentné víkendové raňajky. Muž si objednal losos nakladaný na spôsob pastrami, ja solený lox. Tu nemajú bagle také kvalitné ako u Russa, ale sú do chrumkava opečené, menej sýte a odporúčam si ich objednať ako „open“. Zaujalo nás, že nám bagle naservírovali aj s tradičnými kvasákmi, mužovi s klasickými a mne s „čerstvými“, len pol hodiny naloženými, takže sme mohli ochutnať oboje. Aj keď bagle neboli také špičkové ako u Russa, odporúčam sem zájsť kvôli lokálnemu koloritu, atmosfére a šikovnej obsluhe. Náš tip: Keď bude plno a pekné počasie, nečakajte na voľný stôl, dajte si všetko zabaliť a vyrazte na piknik do neďalekého Central Parku. Ak sa chystáte do New Yorku a chcete vyskúšať dobré bagle, prečítajte si, čo nové sa chystá. Škoda len, že až po našej návšteve.
Napriek tomu, že bežne jedlá tohoto typu nejedávam, veľmi som si ich užila. Sú unikátne a treba ich jednoducho zažiť. Netreba ale skúšať všetko. My sme si, napríklad, úplne odpustili pizzu, cheesecake, cupcakes, hot-dogy, steaky. Žiadne americko-talianske ani mexické jedlo, žiaden Starbucks, ani jedna čokoládová tyčinka z pouličného stánku, ani srk koly či šejku… Zato sme neodolali šalátu Caesar, zmrzline, doughnutom, burgrom, homárom a hlavne ázijskému jedlu. Ale o tom zase niekedy nabudúce.
Fotogaléria:
Ďalšie články o New Yorku:
– Man with a Movie Camera – New York
– 4 zastávky na ázijskej ceste po New Yorku
– Noci v New Yorku
– Manhattanské trhy a tržnice
– New York – cukor, káva, limonáda
Dala som precitat tento clanok manzelovi, kedze on je v NY pomerne casto. Vsetky tieto lahodkarstva poznal- bud v nich jedol, alebo okolo aspon prechadzal. No vobec netusil, ze su to nejake turisticky alebo gurmansky lakave miesta. Ako mi povedal- len sa tam najedol a isiel prec 🙂 No musim mu pred dalsou cestou pripravit podrobny itinerar, tak sa tesim na dalsie clanky! 🙂
Alenka, možnože to naozaj nie sú žiadne zázraky a laik nevidí rozdiel medzi deli a obyčajnými bufetmi, ale z historického hľadiska je to veľmi zaujímavé. Skoncentrovali sa tu na jednom mieste rôzne židovské špeciality z rôznych kútov Európy (blintzes, bagels, matzo balls, knishes, gefilte fish, lox, rugelach…) a nie sú u nás v tejto podobe známe.
V turistickej sezóne sú obliehané hordami turistov a nie je vtedy príjemné chodiť do tej tlačenice.
Tak sa budem tešiť, čo nabudúce manžel povie 🙂
No veru aj ja!! Potom napisem 😉
Nádherné čítanie!
Ďakujem veľmi pekne!!!
juuj po pastrami a vobec po kvalitnom bistre tuzim uz dlho. otazne je, ci sa jedneho alebo druheho na slovensku dozijem (kedze do NY sa asi nedostanem) :))) inak, uz dlhsie sa mi nedari prihlasit pod mojim prihlas. menom, neviem kde je chyba, myslim ze heslo som nezabudla, ale s mojou deravou hlavou clovek nikdy nevie 🙂 augustinka
No veru, aj mne je stále v cudzine ľúto, že u nás také veci nefungujú. Naše mliečne bary z minulosti boli podľa mňa zaujímavé…
4augustinka: pozeral som, co sa stalo s tvojim kontom a zrejme mojou chybou pri upravach stranky som ho nedopatrenim vymazal, co ma velmi mrzi a ospravedlnujem sa. Je to len moja domnienka, musel som to spravit nevedomky. Uz sa to v minulosti raz stalo a vtedy som spravil take nastavenia systemu, aby k tomu uz nedochadzalo. Istotne sa este budem tomu venovat a budem sa snazit prist na to, kde sa stala chyba.
Skus ho prosim vytvorit nove konto a pripradne daj vediet, ci sa ti to podarilo. Ak sa vyskytne problem, napis prosim priamo Zuzke, alebo mozes na moj mail g.choze(zavinac)gmail(bodka)com.
choze: ja som zase skusala natukat aj nejake to heslo ale neslo to 🙂 ak si ma vymazal, ved to nevadi, clanky som si mohla precitat aj ako neprihlasena a to je hlavne. uz som sa zaregistrovala znova.
zuzka: a nechcela by si niekedy v buducnosti otvorit nejaky dobry podnik? nehovorim ze michelinsku restauraciu, ale nieco male, poctive… 😉 poznam plno ludi, kt. by to ocenili.
Ďakujem za otázku. Ľahká odpoveď – určite nie 😀 Ja nie som dobrá kuchárka, skôr by som chcela písať o jedle. Varím, lebo chcem vedieť, o čom píšem 🙂 Dobrých a zaujímavých textov o jedle je tu ešte menej ako dobrého jedla, tak skôr na tomto poli sa vidím… Kucharina je tvrdá robota, rehoľa a stres. Ak to chce človek robiť poctivo, nič okrem toho nemôže robiť, nedá sa od toho odísť. Ja som pohodlná a rozmaznaná, chcem mať aj svoj život, cestovať, mať čas na koníčky…
ved by stacilo keby si to riadila, nemusis varit 😉 ach, tak nic. asi to vidim velmi jednoducho. ja len, ze chcelo by to niekoho kto sa vyzna a vie ako to ma vyzerat. ale chapem ta, mamy maju dost roboty aj bez podniku 🙂
Veď to, že tu by chcel každý len riadiť, ale nie je toho, kto by varil 🙂 Ako poznám našich ľudí a ich pracovnú morálku a štýl… aj keby som rovno nevarila, tak-či tak by som musela byť stále na place a na všetko non-stop dohliadať, takže by to vyšlo narovnako… Reštauračný biznis je veľmi ťažký biznis… zohnať kvalitných a konzistentných dodávateľov… šikovný a pracovitý personál…
Zuzi, ale tak hadam, ze nie „niekedy“ nabuduce, ale uz coskoro!:)
OK, ukecala si ma, jeden ešte teraz dám… ale potom už aj nejaký recept, lebo mi tu ľudia zabudnú variť 🙂 … A zostane mi newyorský materiál ešte na 2 – 3 posty, takže potom postupne, aby to tu ľudí moc neotrávilo.
Pastrami sandwich je naozaj vyborny, skoda len, ze jeho cena stupa a dnes stal uz 20$ (typicka cena v NY ze bez dane). Ale doporucujem to kazdemu, kto navstivi NY, lebo aj to patri k navsteve cudzej krajiny. Nielen Macy’s a podobne chramy.
Je drahý, ale, našťastie, dá sa z neho najesť a ako vravíte, treba to zažiť.