Ísť po jedenástich rokoch do Londýna bola veľká vec. Hneď ako sme sa definitívne rozhodli, že v rámci spoznávania Európy vezmeme deti do Londýna, sa vo mne rozochveli všetky strunky, ktoré roky nerezonovali. Miešali sa vo mne veľmi príjemné pocity, ale aj obavy, či nebudem sklamaná. Ako sa Londýn zmenil, kam sa posunul, ako sa na ňom podpísali všetky krízy? Občas je ťažké nepodľahnúť všetkému tomu strašeniu a negativizmu. O to viac treba cestovať a presviedčať sa na vlastnej koži. A, veru, nič lepšie sme nemohli spraviť. Londýn je úžasný! Úplne iná galaxia! Nič na starom kontinente sa mu nevyrovná. Európa si žije vo svojich malých bublinách, ale v Londýne sa odohráva celý svet. Ak chcete pocítiť tep doby, treba ísť do Londýna.

… Ak chcete pocítiť tep doby, treba ísť do Londýna.

Mali sme aj kus šťastia, nič sa nám nestalo, neboli problémy s dopravou, ani s ubytovaním a počasie nám v auguste mimoriadne prialo. Základom ale bola dobrá príprava. Na Londýn som sa zodpovedne pripravovala niekoľko mesiacov a vyplatilo sa. Jednak sa človek na mesto postupne „naladí“, dostane do hlavy mapu a predstavu, čo, kde je, ale hlavne sme toho vďaka podrobným itinerárom veľmi veľa videli. Iste, bolo to náročné, za týždeň sme nachodili takmer sto kilometrov, ale totálne sme si vyčistili hlavy, zmenili mindset a žijeme z neho doteraz. Dokonca aj deti boli nadšené, Londýn ich chytil za srdce.

Prvé, čo zistíte, že je úplne inak, je dopravná infraštruktúra a stav verejného priestoru okolo nej. Úplne mi spadla sánka, koľko sa toho v Londýne medzičasom stihlo vybudovať, najmä koľajovej dopravy. Okrem podzemky je tu už aj nadzemka, sieť DLR a nová linka Elizabeth Line. K tomu si prirátajte vlakových prepravcov, nové expresné koľajové prepojenie z letiska Luton, či trebárs novú lanovku z prístavu Royal Docks na sever Greenwicha, ktorou môžete ísť normálne na oysterku. (Komentovať bratislavské štyri električky a dve nové zastávky v Petržalke nebudem.) V našom svete je, bohužiaľ, normálne, že priestor okolo železničných staníc je to najodpornejšie, čo môžete v meste zažiť a treba sa mu vyhnúť. V Londýne nie. V Londýne ležia pri sebe dva obrovské železničné uzly St. Pancras a King´s Cross a vyzerá to tu stokrát lepšie ako čokoľvek v Bratislave. Nič odpudzujúce, ani odrádzajúce tu neuvidíte, dokonca máte chuť tu tráviť čas, sedieť, prechádzať sa. A ak nechcete na vlak čakať na stanici, môžete sa prejsť po pekne zrekonštruovanom pešom koridore medzi stanicami až ku kanálu Regent´s Canal a cezeň na revitalizované námestia po bývalých sýpkach a priemyselných objektoch Granary Square a Coal Drops Yard. Na nábreží Kanála sú pobytové schody, plávajúce záhrady, chodníky pre peších a cyklistov, hausbóty, posedy na chytanie rýb a pozorovanie fauny a flóry. O Kanáli ešte bude reč, toto len tak na úvod.

Prvý dojem sme mali z Londýna naozaj dobrý. Úplne nás to nakoplo a tešili sme sa na každý nový deň. Inak, ak by ste potrebovali v týchto miestach kávu, máte hneď niekoľko možností. V budove národnej knižnice The Biritish Library sa nachádzajú prevádzky kaviarne s pražiarňou Origin Coffee, zameranej na pôvod kávy, ekologickosť a udržateľný spôsob jej pestovania. Do jednej kaviarne je prístup priamo z ulice, s výhľadom na rušnú okružnú tepnu Euston Road, ale ak by ste sa chceli niekam zašiť, prejdite do vnútrobloku knižnice, kde stojí mobilný stánok Originu, alebo do vstupnej haly, kde je tretia kaviareň. Knižnica je verejný priestor, do väčšiny miest sa dostanete zdarma a nájdete tu toalety, skrinky na batožinu, voľnú wifi alebo pekný gift shop. V neposlednom rade máte príležitosť popozerať si zvnútra túto impozantnú architektúru, pripomínajúcu čínsky palácový komplex.

Pred pešou lávkou na Granary Square je zaparkovaný ďalší mobilný kávový truck, tentoraz siete Kiss the Hippo. Kávu so sebou si tak môžete v dobrom počasí vypiť niekde na lavičke, alebo na schodoch pri Kanáli. My sme sa prešli ešte ďalej na námestie Granary Square do pobočky kaviarne Redemption Roasters, umiestnenej v parteri revitalizovaných skladov. Mimochodom, ako už aj názov napovedá, Redemption patrí medzi významné sociálne podniky, zamestnávajúce ľudí, ktorí sa po výkone trestu vracajú späť do spoločnosti, čo výrazne znižuje ich ďalšiu recidívu.

Ako vidíte, výberová káva sa z pražiarní dostáva k ľuďom cez siete kaviarní, ktoré sa navonok nijako nelíšia od sietí rýchloobrátkovej komoditnej kávy. Výberová káva je tu už súčasťou kávového mainstreamu. Kaviarní je naozaj veľa, nemusíte ich zložito hľadať, ani za nimi cestovať, rozhodujete sa len podľa preferencií, vernostného programu, či ponuky občerstvenia. My sme sa spočiatku rozhodovali pragmaticky podľa lokality, kde sme to mali najbližšie k cieľom záujmu. Zo „sieťoviek“ sme boli na káve v už spomínaných Kiss the Hippo Coffee (organická káva, eticky pestovaná s ohľadom na udržateľnosť, ekologickosť a pod.) v prevádzke v Chelsea. V minimalisticky čistom štýle zariadená kaviareň ponúka len pár druhov sladkého pečiva a koláčikov, limonád a teplých nápojov. Ak však prídete po rannej špičke, nemusí sa vám už pečivo ujsť, s raňajkami tu (ani v ostatných sieťovkách) radšej nerátajte. Kaviareň je menšia, trochu chladná, vhodná naozaj len na rýchlu kávu (so sebou), alebo na krátke posedenie.

Niektoré pražiarne majú svoje kaviarne striktne vymedzené pre danú oblasť alebo mestskú štvrť. V Kensingtone, Notting Hille, Bayswater a Mayfair je to napríklad Guillam Coffee House, zameriavajúca sa na single-origin kávy, výberový čaj a kakao s dohľadateľným pôvodom. Interiér a zariadenie kaviarní zodpovedá statusu spomínaných „lepších“ štvrtí. Púdrovo ružová, smaragdová farba, zamat, mramor či zlato-medeno-bronzové doplnky. V niektorých dostanete okrem sladkého pečiva a koláčov aj sendviče a v prevádzke na Gloucester Road cez víkendy dokonca aj teplé jedlo.

V centrálnej oblasti The City of London nadväzuje na dlhú tradíciu pitia kávy v Londýne sieť Rosslyn Coffee. Založila ju dvojica baristov v duchu pohostinnosti ich austrálskeho a írskeho pôvodu. Patria medzi oceňovaných zamestnávateľov, ktorí férovo odmeňujú svojich zamestnancov a podporujú tak v kávovom biznise dobré pracovné podmienky a prostredie. Veria, že zamestnanci, o ktorých je dobre postarané, sa dobre postarajú o zákazníkov. Vzhľadom na povahu City sú nárožné kaviarne Rosslyn ideálnym miestom na kávovú pauzu pre komunitu úradníkov a biznismenov z okolitých administratívnych budov. V určitých časoch sa z nich vo veľkom počte vyroja hlúčiky „kravaťákov“ a nahrnú do najbližšej kaviarne. Všadeprítomný príjemný ruch a vrava sa na človeka hneď prenesie a dobrá nálada ho už nepustí. Kvintesencia londýnskosti, tu skrátka chcete byť.

Ja sa však hneď na začiatok priznám, že som si na káve v Londýne nepochutila. Čakala som viac. Keď sme boli v Londýne naposledy, kávu sme ešte nepili a mala som pocit, že odvtedy sa z Londýna stala mekka výberovej kávy, že lepšej kávy v Európe niet. Ale malých, autorských, „baristických“ kaviarní s osobným prístupom a dôrazom na precíznu prípravu kávy, ktorú by sme si zapamätali, sme v širšom centre mesta nenašli veľa. Len tieto siete s pomerne unifikovanou kávou bez výrazu. Lahodnú, zamatovú mliečnu kávu, akú mi spravia, trebárs, v bratislavskom Brew Bare, som tu nikde nepila. Boli však svetlé výnimky, aj keď sa netýkali úplne len kávy, no o tých vám poviem nabudúce, to bude trochu iná káva…