Lysaři

Keď sme sa na Veľkú noc 2019 dostali do Beskýd, netušila som, ako veľmi tento kút Moravy ovplyvní náš život a pohodu v najbližších rokoch. Vravela som si, že sa sem musím ešte vrátiť, trebárs v zime, ale úprimne, veľmi som v to neverila. Išlo o predcovidové časy megalomanských plánov a bezbrehých snov, na zozname destinácií boli iné šupy, kam sa hrabú Beskydy…

… ako veľmi tento kút Moravy ovplyvní náš život a pohodu…

Vieme však, ako covid naše životy obrátil naruby, zoškrtal plány a tak sa stalo, že sme predminulé Vianoce strávili… v Beskydoch. Počas spomínaného veľkonočného pobytu som si v Ostravici vyhliadla jednu krásnu, modernú „roubenku“, strategicky umiestnenú pár metrov od obľúbenej kaviarne PePe bakery & coffee a v lete 2020 ju pokusne zarezervovala. Vyjde, vyjde, nevyjde, nevyjde. Už vtedy som totiž rozmýšľala, kam sa cez nadchádzajúce zimné prázdniny zašiť. Niekam, kam nepocestujeme príliš ďaleko, kde nebudeme príliš na očiach, ale kde si to užijeme. Predstavy boli ružové. Raňajky a kávy napešo, tzv. v papučiach do PePe, štedrá večera v Hoteli Miura, túra na Lysú horu, túlačky a objavovanie okolia a obligátny krb, puzzle a víno na chate… Medzičasom zavreté hranice, hotely a reštaurácie mi trochu urobili škrt cez rozpočet, pravda, ale nakoniec to dobre dopadlo. Musela som síce v milej roubenke variť, čo som pôvodne nechcela, dokonca aj všetky potraviny sme si doviezli z domu, aby sme čo najmenej prichádzali do kontaktu s ľuďmi, ale dobre vybavená kuchyňa a veľká umývačka riadu ma zachránila. Horský vzduch, prechádzky, krb, puzzle aj víno sa konali a to bolo hlavné. Boli sme spolu, zdraví a zmena prostredia nám neskutočne bodla. Čokoľvek bolo lepšie ako sedieť doma. Dokonca aj na tú Lysú horu sme sa napriek príšernej poľadovici vydriapali. Bola to riadna tortúra, chaty hore boli zatvorené, výhľady žiadne a len mrazivá pľušť, pred ktorou sa nedalo kam schovať, nám bola odmenou. Ale i tak boli Vianoce v Beskydoch to najlepšie, čo sa nám mohlo stať, žili sme z nich do mája.

A keby len do mája! Všetkým sa nám Vianoce v Beskydoch tak páčili, že sme sa čoskoro zhodli, že si ich musíme zopakovať. Našťastie, podmienky fungovania prevádzok boli tieto Vianoce oveľa priaznivejšie a užili sme si aj tie vysnívané kávy, raňajky a večere. Variť som musela za celý čas len dvakrát, večeru na Štedrý deň a v Prvý sviatok vianočný, keď bolo všetko pozatvárané, ale kávu sme si nevarili ani raz. Čo nám však naozaj vyšlo, bolo počasie. Okrem náhleho jednodňového oteplenia na Štedrý deň, sa celý čas držali teploty pod bodom mrazu a ja si už ani nepamätám, kedy som bola naposledy v -12°C a v toľkom snehu. Bola to naozajstná zimná rozprávka. Na Lysú horu sme sa tentoraz lepšie pripravili a dali to elegantne do troch hodín čistého času od dverí roubenky až po vrchol. Aj teplý čaj a vývar na chate bol, aj tradičný rituál pri obelisku, takže sme asi už aj my tí „lysaři“, ako som o nich toľko počula a čítala. Výhľady sme síce zase nemali žiadne, ale bolo úplné bezvetrie a cestou dole nám aj krásne snežilo. Syn povedal, že to bude náš nový vianočný zvyk – výšľap na Lysku. (Pán, ktorý práve išiel okolo nás a počul ho, sa schuti zasmial.)

A čo si užiť z tunajšej gastronómie? Kam na kávu? Ako som už minule písala, v Ostravici na jeseň pribudla pobočka ostravských CØKAFE Pod horami, ideál pred alebo po túre na Lysú horu, priamo pri vlakovej trati na miestnej píle. Je to ale maličká kaviareň, v zime pre 4 – 6 ľudí vo vnútri. V lete sa dá však pekne posedieť na terase. Okrem nejakých sušienok a koláčov tu na jedenie nie je nič, takže sem naozaj len na zahnanie najväčšieho smädu a na kávu – espresso, aj filter, prípadne na nejaký drink. Áno, možno niekto ohrnie nos nad anonymnou sieťovou kaviarňou so zamestnancami, ale práve tie nám často zachraňovali pobyt, keď ostatné podniky mali zatvorené. Na kávu od CØKAFE sa dá spoľahnúť, vieme, čo od nej môžeme očakávať a veľmi sme za ňu boli vďační, keď mali PePe zatvorené.

Povedali by ste si, že na takú malú dedinu ako Ostravice sú dve kaviarne s výberovou kávou dosť, ale nie je to tak. Práve naopak. Kaviarne CØKAFE a PePe bakery & coffee majú úplne rozdielny charakter, klientelu, aj ponuku. Prirodzene nás to ťahá do „autorskej“, rodinnej PePe bakery & coffee s osobným prístupom majiteľa a baristu Petra. Peter Pavlis je ten typ hostiteľa, ktorého si želáte stretávať v každej kaviarni. Srdečný, pohostinný, komunikatívny. Dozviete sa od neho najnovšie klepy, súvislosti a samozrejme, aj tipy, kam ísť a čo vidieť, prípadne, aké sú miestne pomery. Káva je v PePe aj vďaka nemu a jeho praxi to najlepšie, čo môžete v Beskydoch dostať. Plus, perfektné domáce dezerty, ktoré robí jeho partnerka Petra, si inde nedáte. A raňajky v PePe sú jedny z najlepších. Už ste počuli, že by niekde robili sendviče s kuracou roládou? Na ich bohaté zapekané sendviče si pečú vlastný toastový chlieb a robia aj vlastnú majonézu. Ráno sme bežali do PePe na raňajky a večer pred záverečnou zas na šláftrunk – perfektnú írsku kávu do brúseného pohára. Presne tak som si tie sviatky na horách predstavovala.

Len päť minút autom z Ostravice je Čeladná. Na kávu máte na výber opäť dve možnosti. Buď prekrásnu Kovárnu ako zo žurnálu, alebo novú, rodinnú kaviareň Zelenkavá, kúsok ďalej na malom námestíčku vedľa knižnice a informačného centra. Kaviareň, ako už názov napovedá, je spojením výberovej kávy a zelene uprostred zelených Beskýd. Zelenkavá sú sympatickí ľudia, ktorých baví sa/nás baviť a ktorí sú za každú srandu. Výborná atmosféra, káva, víno, aj niečo tvrdšie tu tečú potokom. Útulné zákutie si nájdete vnútri, aj vonku v podlubí alebo v lete pred kaviarňou. Aj niečo dobré ku káve či na menší či väčší hlad tu nájdete a nakúpite si aj na doma. Tešili sme sa, že mali ako jedni z mála otvorené aj na Štedrý deň doobeda a my sme si mohli užiť pravé kaviarenské poflakovanie a dobrú náladu s ďalšími rozjarenými turistami z okolia. Nie nadarmo sa Čeladnej hovorí Moravský Aspen. Áut s pražskými značkami a smiešnych vianočných svetrov tu bolo habadej.

Rovnako ako v Kovárni. Fotky na instagram sa tu robia samé. Vonku lehátka s kožušinami, ohník v ohnisku, vnútri prosecca a koláčov, čo hrdlo ráči. My sme tu boli na Štedrý deň na raňajkách a okrem PePe v Ostravici je Kovárna asi jediné miesto v širokom okolí, kde sa dá zájsť na teplé raňajky s výberovou kávou. Navyše s výborným kvasovým chlebom, ktorý sa tu dá aj kúpiť, ak sa stravujete sami. A aj tie legendárne koláče, podobné frgálom, sa tu dajú kúpiť a zobrať so sebou. O fľašiach bublín ani nehovoriac. Mnohí Kovárnu kritizujú, že sa tu zamestnanci striedajú ako na bežiacom páse, nemá to tu tvár, káva je „taková a maková“ a viac sa hľadí na krásny interiér a formu, ako na obsah, ale viete čo? Ja to tu zbožňujem. Chcem byť na krásnych miestach, v krásnych priestoroch. Hnusoty a nevkusu je všade u nás dosť. V Kovárni praská oheň v krbe, všetko je tu inšpiratívne, raňajky chutné a káve nič nechýbalo. Flatwhite bol dokonca v správnom skle správnej veľkosti, nezaznamenala som tu o nič horšiu kávu ako inde. Aj vďaka toľkým zamestnancom je otvorené aj na Štedrý deň do popoludnia a dvere sa tu netrhnú. Vždy je tu plno a fičí to tu, aj keď je inde zatvorené. Beskydy sú cez sviatky plné turistov, ktorí si chcú užívať. Peniaze sa tu doslova váľajú po zemi a Kovárni sa nelení ich pozbierať. Za mňa top!

To, že sa Kovárni nelení, je vidieť aj na tom, že si v Novom Jičíne otvorila druhú prevádzku, aj s ubytovaním Kovárna rezidence & cafe baar. Vizuálne opäť pod taktovkou architektky Romany Mališ Bílkovej, ktorej ateliér sa nachádza v Kovárni v Čeladnej. Milujem tieto profesionálne robené priestory, úľava pre oči, pozdvihnutie pre myseľ. Menu, aj ponuka produktov je rovnaká ako v Čeladnej, veľa dizajnu, remesla a navyše aj krásny dvor vzadu. Za taký by dala nejedna reštaurácia či kaviareň čokoľvek. Och, a tie apartmány na poschodí! Píšem si na zoznam, že keď v okolí Nového Jičína, tak spať v Kovárni. Predsavzatie do nového roka mám len jedno, viac pobývať v kvalitnej architektúre a verejnom priestore.

Nateraz s krásnymi kaviarňami končím, (OK, jeden kaviarenský tromf si ešte schovávam v rukáve do ďalšieho postu), tak už len pár tipov, kam na výberovú kávu v okolí, ak by vás núdza pritlačila. Ozaj, ešte som vám nespomínala zaujímavosť, že obec Ostravice leží na hranici Moravy a Sliezska. Tou hranicou je riečka Ostravice, ktorá ňou preteká, takže keď idete cez most, prechádzate ako v rozprávke z jedného kráľovstva do druhého. Ešte väčší bizár je to v meste Frýdek-Místek, kde rieka Ostravice delí nielen Moravu a Sliezsko, ale aj dve mestá, sliezsky Frýdek a moravský Místek. Mestá sa spojili do jedného v roku 1943, ale jeho obyvatelia dodnes o sebe hovoria, že sú buď z Místku alebo z Frýdku, podľa toho, na ktorom brehu Ostravice bývajú.

Ale späť ku káve vo Frýdku-Místku. Dobrú kávu nájdete v Cafe Inn na Frýdlantskej 150, v parteri príšerného supermerketu coop a dokonca aj v podivnom ALO kafe na Ostravskej 2246, kombinujúcom ázijské bistro s kaviarňou a cukrárňou. V oboch prípadoch naozaj skôr len na rýchlu kávu a zákusky so sebou, na žiadne rozjímanie to tu naozaj nie je. Ak už zájsť do kaviarne, tak do kultivovanejšieho Kavalo Coffee House na T. G. Masaryka 1146. Kúpite tu kávu na espresso, filter, dokonca aj kapsule s výberovou kávou, šálky Aoomi a Huskee (tie v Beskydoch teraz frčia), naturálne vína a rôzne zaujímavé prírodné sirupy, nápoje, vitamínové shoty, nemlieka a pod.

Koho by koncept Kavalo Coffee House zaujal, majú frančízu aj v Třinci na Palackého 397. Ale pozor, cez víkendy majú zatvorené. V tom prípade v sobotu skočte do Terra Třinec na Frýdeckej 270, útulnej rodinnej reštaurácie s penziónom, kde horí oheň v krbe a na deti čaká oddelený priestor detského kútika ako na stračej nôžke. Majitelia sa vrátili domov z Prahy, kde pracovali ako someliéri a prevzali podnik po rodičoch. O dobré víno tu núdza nie je a ani hladní neodídete. Pravda, Třinec nie je úplne ideálne miesto na cestovanie, smog je tu brutálny, ale ak sem niekedy zavítate, trebárs na hokej, tak skočiť do Terra na degustáciu vína, či len tak na kávu s niečím sladkým, sa oplatí. A to karamelové tiramisu s drvenou grilážou z lieskovcov na povrchu bol najlepší dezert z Beskýd.

Ach, a aby som nezabudla, v zime sa v Beskydoch viac ako káva pijú horúce alkoholické nápoje, tak nezabudnite skúšať – punč, horúcu hrušku, varené víno, či vařonku, čo je podobné nášmu hriatemu, len bez slaninky, a s maslom. Tak študujte nápojové lístky a degustujte, čo to dá. Nabudúce si povieme, kam v Beskydoch na dobré mäso, údeniny či večeru. Vy ste už niekedy boli na Lysej hore? A išli by ste na taký vianočný výšľap?