Na ázijskú kuchyňu som zaťažená. Na japonskú obzvlášť, neodpustím si preto ešte jeden príspevok na túto tému, lebo v Kalifornii som si ako fanúšik japonskej kuchyne prišla naozaj na svoje. San Francisco je jedinečné aj v tom, že má vlastnú japonskú štvrť Japantown. Nečudujem sa, Japonci to majú sem relatívne blízko, niet lepšieho miesta pre slobodomyseľných Japoncov, utekajúcich z Japonska ako Austrália a západné pobrežie Ameriky. Aj mimo San Francisca, v širšom okolí zálivu natrafíte na množstvo dobrých japonských reštaurácií.
Naši japonskí priatelia zo San Matea nás vzali do dvoch skvelých reštaurácií Izakaya Mai (2nd Ave) a Kisaku (4th Ave). Aj keď sme s manželom už skúsení, veľmi sme ocenili ich pomoc s výberom jedál. Sami by sme s japonsky hovoriacim personálom komunikovali zrejme len cez nápisy v jedálnom lístku. V obidvoch prípadoch som však postrehla výrazný vplyv kórejskej (kimči) a čínskej kuchyne (taštičky z bravčového mäsa). A, samozrejme, neslabnúci celosvetový ošiaľ japonskými polievkami ramen. Aj vzhľadom na minuloročný hollywoodsky film The Ramen Girl s Brittany Murphy predpokladám, že šialenstvo menom ramen tak skoro neskončí.
Našich japonských priateľov som dobre pobavila, keď som im vravela, že suši robím aj doma, ale bez ryby, len so zeleninou a opekaným kuracím mäsom. (Asi by som sa tiež smiala, keby mi nejaký Japonec vravel, že si doma robí bryndzové halušky bez bryndze, len so slaninkou…) Nepomáhali ani argumenty, že u nás stopercentne čerstvá a bezpečná ryba neexistuje. A tak mi ako odškodné objednali misu suši a ja som si mohla bez obáv vychutnávať všetky tie super čerstvé, lahodné, na jazyku sa rozplývajúce kúsky rýb a darov mora. Okrem iného sa mi po prvý raz podarilo ochutnať aj úhora (vždy mi napadne epizóda “unagi” z Priateľov:), čerstvé edamame (zelená strukovina) a yamaimo (horský zemiak). No a čapované pivo Sapporo a sladulinké saké boli už len čerešničkou na torte týchto nezabudnuteľných “výletov do Japonska”.
Fotogaléria:
Inac my robime doma sushi (zatial, kym ten zdroj naozaj cerstvych ryb niekde nezozeniem) celkom uspesne z klasickeho udeneho lososa. Myslela som, ze ta udena chut bude vadit, ale nie je to tak. Ono ked to clovek namoci do sojovky a prihodi este kusok wasabi, je uz skoro jedno, co bol zaklad 😉
„Utopene“ sushi v sojovke a „obalene“ vo wasabi je skoda jest. Je mi smutno, ked niekedy pozorujem ludi v sushi bare, ako hodia krasne pripravenu sushi rolku do sojovky, poriadne ju tam vyvalaju a tym uspesne zabiju vsetku ostatnu chut.
Človek sa stále učí a vyvíja, aj my sme si voľakedy dávali na pizzu kečup, na špagety eidam a topili „sushi“ vo Vitana sójovke… eh
Tak nemyslela vyslovene vyvalat, ale ona sojovka ma – aspon pre mna – pomerne specificku chut prerazajucu kazdopadne tu udeninu z lososa. A obalene vo wasabi – no to by som uz asi lezala na kapackach 😉
.. niektori sa naucia, ale su aj taki, ktori do konca zivota povazuju pizzu zo supermarketu ohriatu v mikrovlnke za vrchol blahobytu. Ja neviem porovnat, mikrovlnku nemam a tamtu napodobeninu som sa nikdy kupit neodvazila, ale ked som jeden takyto exemplar chcela naviest na to, co povazujem za skutocne dobre, tak sice vydrzal, ale na zaver vyhlasil, ze ta jeho pizza je predsa len lepsia. Tak co ja viem.. mozno to mam obratene ja 🙂