Tesne predtým, ako sa začala marhuľová sezóna, som čítala od Jeffreyho Steingartena taký pútavý článok o granitách, že ma inšpirovali k využitiu marhuľových jadierok na výrobu slávnej sicílskej granity z horkých mandlí. Po rokoch som si na ne spomenula a rozhodla sa, že si ich tento rok budem odkladať a sušiť. Mandle sú drahé a marhuľové jadierka sa im čo do chuti a kvality plne vyrovnajú.
Dopracovať sa k vlastným „mandliam“ bolo trochu náročné. Jadierka sú drobné a ľahké, musela som ich nalúskať poriadnu kopu. Navyše vo zveráku, lebo bežné luskáčiky na pevné marhuľové kôstky nestačili. Odmena však stála za to. Ani po blanžírovaní a odstránení šupiek jadierka nestratili krásnu mandľovú arómu a pracovalo sa s nimi výborne.
Granita je ochutená ľadová triešť, strúhaný ľad, ochutený sneh. Je to vlastne prapredok všetkých zmrzlín. Na Sicílii si pochutíte na tých najlepších granitách na svete z tých najlepších surovín, aké tu nájdete, od bergamotovej až po morušovú. Stačí vám cukor, voda a mraznička a jednoduché letné osvieženie je nadosah.
Granita z marhuľových jadierok
- 120 g blanžírovaných (ošúpaných) marhuľových jadierok
- 150 g práškového cukru
- cca 700 ml vody
- 4 cl mandľového likéru
Pár jadierok nasucho opražíme v panvici a spolu so zvyškom jadierok a cukrom rozmixujeme v kuchynskom robote najemno. Za stáleho mixovania postupne pridávame 4 lyžice horúcej vody, až nám vznikne hladká „mandľová“ pasta. Tú rozriedime zhruba 250 ml horúcej vody na „mandľové mlieko“. Pridáme mandľový likér, zvyšok (studenej) vody, dobre premiešame a vlejeme do vhodnej nádoby na zamrazenie. Vložíme do mrazničky a po zhruba hodine mrazenia premiešame vidličkou, aby sme rovnomerne rozmiešali ľadové kryštály. Premiešavanie opakujeme každú hodinu zhruba 4 – 5 ráz, kým nie je granita pekne zrnitá, akoby suchá a sypká. Podávame do vychladených pohárov samotné, alebo so šľahačkou či preliate mandľovým likérom.
Parádny recept! Akurat s luskanim kostok netreba cakat, inak sa jadierka scvrknu na polovicu. Tiez som takto postupne zbieral kostky, aby som ich luskal naraz, a potom som sa cudoval, ze polovica jadierok mi prakticky zmizla…
Ďakujem! Pravda pravdúca, aj ja som sa čudovala, keď som lúskala… Na budúci rok už budem múdrejšia. A aj madľová pasta bude krémovejšia z čerstvých jadierok… Človek sa učí…
prekrasny fotky,a skvely napad vyuzitia marhulovych jadierok..my sme sa ich ako deti nevedeli nasytit,a v dospelosti som na ne akosi pozabudla,tak dakujem za pripomenutie:)))
Človek na veľa vecí v dospelosti zabudne. Popri všetkých tých priemyselne vyrábaných potravinách zabudne na to, ako a čo sa jedlo predtým.