Nadmerný turizmus je dvojsečná zbraň, obzvlášť na ostrovoch. Vďaka turistom si v sezóne na Malorke užijete celý svet, ale bez turistov je to tu predsa len trochu diera. Akonáhle sa skončí sezóna, vychytené plážové a prázdninové podniky sa zatvoria a mimo Palmy si nedáte ani poriadnu kávu. O dobrých reštauráciách môžete len snívať. Čo by človek dal aspoň za turistickú pascu! Dnes teda len pár skromných tipov mimo Palmy, lebo za dobrými podnikmi treba prísť na Malorku v lete.
… bez turistov je to tu predsa len trochu diera
Atrakciou č. 1 je na Malorke výlet vlakom z Palmy do dedinky Sóller. Určite ste nevedeli, že na Malorke majú železnicu, však? Postavili ju zhruba pred sto rokmi, aby mohli zámožným mešťanom v Palme voziť čerstvé produkty z vidieka a aby sa mala pracujúca trieda ako dostať do Palmy. Do Sólleru to trvá pôvodným, historickým vlakom zhruba hodinu. Trať vedie najprv zeleným údolím s pomarančovníkmi, mandľovníkmi a olivovníkmi a postupne stúpa do kopcov cez množstvo tunelov. Na vyhliadke Pujol d’en Banya vlak krátko zastaví, aby ste si mohli urobiť pár pekných fotiek. V Sólleri okrem impozantného gotického Kostola Sv. Bartolomeja nevynechajte múzeum modernizmu Can Prunera. Bohužiaľ, v čase našej návštevy bolo zatvorené. Rovnako ako jediná tunajšia kaviareň s výberovou kávou. To sú presne tie momenty, kedy ľutujete, že nie je sezóna.
Aby toho vozenia ale nebolo málo, z centra Sólleru vás na pobrežie dole do prístavu zas odvezie drevená historická električka. Zátoka s prístavom a majákmi v Sólleri je jedným z najkrajších miest, aké som v Stredozemnom mori videla. Úžasnú atmosféru má najmä vyhliadka s oratóriom Svätej Kataríny. Kontrast tmavého rozbúreného mora na jednej strane a pokojnej hladiny tyrkysovej zátoky na druhej je fascinujúci. Žiadne bistro, ani reštaurácia, ktoré sme chceli navštíviť, nebolo ešte otvorené, ale z tých pár turistických podnikov priamo na promendáde sa nám nakoniec podarilo chytiť voľný stôl aspoň v Ses Olíveres na Passeig des Través.
Reštaurácia sa špecializuje na lokálne morské plody (prezrite si akváriá a vitríny s čerstvou ponukou) a tradičné jedlá z ryže. Nie je to úplne paella, ale niečo na ten spôsob. V liatinových hrncoch zapečená ryža s kôrkou naspodu. Robí sa minimálne pre dve osoby, ale naje sa z toho aj štvorčlenná rodina. My sme mali ryžu s celými červenými krevetami, kalmarmi a atramentom. Sýte, ale veľmi chutné jedlo, ku ktorému odporúčam na odľahčenie aj osviežujúci listový šalát. Je vynikajúci a málokde sa s niečím takým v reštaurácii v Španielsku stretnete. Dali sme si aj vyprážané sardelky, miestne slávky vo fantastickom vývare z koreňovej zeleniny so smotanou a ako predjedlo aj carpaccio z červených kreviet. Z našej voľby carpaccia bol čašník mierne nervózny, naznačoval, že ide o “náročné” jedlo. Viditeľne mu ale odľahlo, keď som ho uistila, že to poznáme. Malorské červené krevety boli naším najväčším kulinárskym objavom na Malorke a odporúčam si ich v sezóne dávať čo najčastejšie, lebo je to presne ten typ produktu, ktorý si inde nedáte a kedy inokedy, keď nie práve v sezóne, keď sú čerstvé a najlepšie?
Inak, práve mi napadlo, že ak už naozaj nebudete mať šťastie a nič poriadne nenájdete, v prístave Port Sóller sa v hoteli Bikini nachádza reštaurácia siete Neni, čo je vždy stávka na istotu. A na juhu Malorky je ešte jedna Neni (tiež súčasťou hotela Bikini) v dedinke Es Trenc, odkiaľ pochádza aj známa malorská vločková soľ, o ktorej som minule hovorila. Možno sa vám tieto tipy zídu, nikdy neviete.
No a ešte niečo zo severu Malorky. Ak sa napríklad pôjdete pozrieť na maják na Mys Formentor, jedinou možnosťou, ako si dať výberovú kávu je tu široko-ďaleko len nová kaviareň s pekárňou L’Epicerie Bakery & Specialty Coffee v prístave Alcúdia. Okrem toho, že si tu dáte dobrú kávu, využijete ju aj na nákupy. Pekáreň pečie kvasové chleby, bagety, sladké pečivo a dokonca aj vlastné ensaimady. Kúpite si tu čerstvú šťavu z miestnych pomarančov, obložené bagety, ovocie, zeleninu, mäsové výrobky, syry, olivový olej, víno, zrnkovú kávu a nealkoholické nápoje. Všetko, čo budete potrebovať na individuálne stravovanie alebo na cesty mimo “civilizáciu”. L’Epicerie teda rieši viacero cestovateľských problémov počas veľkej časti roka, ale ani ona nie je k dispozícii stále. Sezóna sa jej začína až v marci.
V októbri síce bola otvorená, ale inak nebolo v tejto oblasti veľa možností sa najesť v reštaurácii. Ako tak seriózne jedlo ponúka Can Punyetes v Alcúdii na ulici Carrer de les Barques. Jednoduché tapas a známe španielske pokrmy z mäsa, rýb a zeleniny, jedlá z grilu, vyprážané dary mora, hranolky a pár dezertov. Nič komplikované, ale čerstvé a dobre pripravené. V núdzi vám aj takéto podniky prídu vhod, vďaka za ne.
Takže áno, Malorka je mimo sezóny fajn, ľudí málo (až na španielskych seniorov), počasie príjemné, ale najlepšie gastro podniky, kaviarne či vínne bary oddychujú. O plážových baroch a rôznych letných atrakciách ani nehovorím. Nevylučujem však, že sa sem niekedy pozrieme aj v sezóne, priame lety z Bratislavy sú veľkým lákadlom. Skôr to ale vidím na začiatok júna alebo koniec septembra, keď bude väčšia šanca, že sa počas dňa neupečieme a v noci vyspíme. Malorka ma očarila a zaradila sa medzi obľúbené destinácie. Vrátila by som sa hneď. Tak uvidíme, kedy to bude… A čo vy a Malorka? Yay or nay? Boli ste? Išli by ste?
