Obed z konzervy

Teraz budem hovoriť o domácom varení a konzervách. (Profesionálny kuchár má variť a nie otvárať konzervy, či rozmrazovať polotovary.) Ani doma však nie je dôvod používať sterilizované šampiňóny, keď sú celoročne dostupné čerstvé. Ani sterilizovaný hrášok či kukuricu, keď sú v každom supermarkete dostať mrazené. Navyše, sterilizovaný hrášok chutí úplne inak ako mrazený, sterilizované šampiňóny inak ako čerstvé.

Konzervy majú opodstatnenie v tých prípadoch, keď nám poskytnú kvalitný, ak nie lepší produkt. Napríklad paradajky. Hydropónne paradajky, aké kupujeme celoročne v supermarketoch nemajú žiadnu chuť ani arómu. Očakávať od nich poriadnu omáčku je naivné. Oveľa lepšiu službu nám spravia konzervované lúpané alebo sekané paradajky, ktoré boli zbierané v lete v krajine, kde sa tradične pestujú kvalitné paradajky a konzervovaním len získajú na sile a chuti. Podobne konzervované ryby. Konzervovaný tuniak je v Barcelone drahší ako čerstvý, je to vychýrená lahôdka. Je jasné, že sardinky či ančovičky v oleji sú tým, čím sú, jedine konzervovaním.

Špeciálnou kapitolou sú suché strukoviny. Konzervovaný cícer či fazuľa nám dokážu poriadne zjednodušiť život bez kompromisu v kvalite. Nemám problém na nedeľný rodinný obed celú noc namáčať fazuľu a potom ju ešte aj dlho variť, ale rýchly obed pre seba uprostred týždňa mi za ten čas nestojí. Na tieto príležitosti mám vždy po ruke nejakú konzervu a som za ňu vďačná. Jediné, na čo si potrpím, je kvalita. Nájsť ju v regáli paradajkových pretlakov, olív či tuniakov je niekedy poriadny oriešok.

Fazuľový šalát s tuniakom

Cibuľu nakrájame na tenké plátky a necháme chvíľu odstáť v dresingu z octu, oleja, soli a korenia. Medzitým si umyjeme a osušíme rukolu, paradajky nakrájame na polovice alebo štvrťky, otrháme lístky z petržlenovej vňate a scedíme a prepláchneme fazuľu. Rukolu s vňaťou premiešame s cibuľou a dresingom a doplníme fazuľou, paradajkami a kúskami tuniaka.