Bolo to práve tu, na Pálave a v Podyjí, kde sa pred pätnástimi rokmi začala moja vášeň pre mikrocestovanie a objavovanie priľahlých európskych regiónov. Koniec hraničných kontrol, žiadne pasy, len Schengen, sloboda a milióny možností pred nami. Bolo to tu na Pálave, kde mi po prvýkrát padla sánka z toľkej krásy a pohody. Z úžasu, na akých nádherných miestach ľudia žijú. Hodina a dačo od Bratislavy a úplne iný svet. Okamžitý pocit voľnosti a hojnosti. Slnko a víno. Raj.
… ak si potrpíte na kvalitu a pekné miesta, sa vám určite zíde pár overených tipov…
Odvtedy som tu bola veľakrát a vždy som si všímala, ako systematicky sa do regiónu investuje, koľko sa od našej poslednej návštevy zmenilo k lepšiemu, koľko miest sa zveľadilo. A je až neuveriteľné, koľko rôznorodých možností vyžitia toto malé územie ponúka, vrátane gastronómie. Preto, ak si potrpíte na kvalitu a pekné miesta, sa vám určite zíde pár overených tipov, ako sa v tej spleti podnikov nestratiť a kam ísť na istotu.
Čisto vinársku turistiku si necháme na inokedy a aj na Mikulov sa bližšie pozrieme až v lete, je toho dosť na samostatný článok. Dnes si vyskúšame taký menší experiment – Pálavu na otočku alebo „The Best of Pálava“ pre začiatočníkov. Prvotné obšliapnutie si terénu a podnikov, ktoré potom môžete opakovane využívať aj pri ďalších cestách. Naším východzím bodom bude malebný Pavlov. Dedinka, ktorá má všetko. Víno, folklór, Pavlovské vrchy, zrúcaninu hradu, bohatú architektúru, svetové archeologické pamiatky, cyklotrasy a vodné plochy na kúpanie i vodné športy. Famózne výhľady do krajiny na vodné dielo Nové Mlýny vás ohromia. Kým pred rokmi som sem vyslovene chodila obdivovať barokovú architektúru – náves v štýle sedliackeho baroka, barokové vínne pivnice, či unikátny barokový cintorín, dnes je Pavlov cieľom aj pre milovníkov modernej architektúry.
Ako nám deti rástli a začal ich baviť pravek a archeologické nálezy, vedela som, že ich musím vziať do Pavlova. V roku 2016 sa tu totiž otvorilo pozoruhodné múzeum Archeopark Pavlov, ktorého budova v nasledujúcom roku vyhrala Cenu za českú architektúru. Veľká inšpirácia, ako ku kultúrnym stánkom pristupovať a ako z nich zaručene spraviť ťahúne miestneho a regionálneho rozvoja. Už len kvôli budove múzea sa vám oplatí na Pálavu prísť, je to zážitok. Mimochodom, o vysokej kultúrnej úrovni miestneho vedenia a vedenia múzea svedčí aj fakt, že priestor vonkajšej terasy, parkoviska a prístupovej cesty nedovolili zahltiť vizuálnym smogom. Dokonca občerstvenie pri vchode zverili do rúk osadenstva foodtrucku KarBar, ktorí pracujú s výberovou kávou a pripravujú si vlastné občerstvenie zo základných a dorábaných surovín. Lebo, povedzme si rovno, mohla tu byť aj algida a vyprážané polotovary zo supermarketu. Našťastie, nie sú.
Ja vás ale pošlem do príjemnej kaviarne Kafana do susednej dedinky Dolní Věstonice. Schladíte sa v kamennom interiéri historického Habánskeho domu. Príjemne sa dá posedieť aj vonku v jeho podlubí, kde budete chránení aj počas prípadnej letnej búrky. Sezónna kaviareň Kafana sa okrem výberovej kávy z pražiarne Rituale Caffè (rovnako ako foodtruck KarBar), čerstvých dezertov a malých jedál špecializuje na domáce nanuky originálnych príchutí, ktoré inde nenájdete. Tak, napríklad, tvarohový s čokoládou a povidlami alebo hruškový s dymovou whisky? Deti len oči vyvaľovali. (Aktualizácia: Kafana v roku 2020 ukončila prevádzku.)
V Kafane som si hneď ukoristila aj čerstvý výtlačok Gastromapy Lukáše Hejlíka 365. V prípade, že sa chystáte cestovať po Morave a Čechách, vrelo vám túto knižku odporúčam. Je krásne spracovaná, krásne nafotená, praktická a veľmi, veľmi užitočná. Okrem samotných tipov, kam na dobrú kávu, sladké či na jedlo v nej nájdete aj doplnkové informácie, kam v danom okolí za pamiatkami, umením, športom, kúpaním, do prírody a či sa dá na dané miesta cestovať bicyklom a vlakom. Popri tematických výberoch typu „kam na dobré raňajky“, „kam s deťmi“ či „kam na pivo“, ma najviac potešili mapky ako napr. „11 zastávok na D1“ alebo „17 miest okolo Labe“, ktoré môžu poslúžiť priamo ako itinerár na cesty. Hneď mám chuť sa vrátiť do Beskýd, do Ostravy či Olomouca! Mať takto uceleného a kvalitného nezávislého gastro sprievodcu po krajine je cestovateľský sen všetkých foodies. Konečne niečo aj pre mňa.
A viete, na čo som sa na Pálave tešila najviac? Že si splním ďalšie gastro želanie a pôjdeme sa najesť do slávnej Café Fara v Klentnici. Možno ste o tomto (dnes už kultovom) mieste počuli. Veľmi dlho sme sa sem chystali, stále to nevychádzalo, až teraz, po desiatich rokoch od jej vzniku. Čakali sme aj na teplé, slnečné počasie, ktoré je pre tento podnik podmienkou, aby ste si ho mohli užiť na maximum – pobyt vonku, na terase pod platanom, pod slnečníkmi, na lehátkach, v hojdacích sieťach, deti na pieskovisku či v záhrade. Olivovníky, oleandre, levanduľové záhony, bylinky, kvety, palmy, úplný Mediterán! Farský areál poskytuje zázemie a ideálne kulisy aj pre romantické svadby a oslavy. Popri dobrej kuchyni, úžitkovej i relaxačnej záhrade tu nájdete aj štýlové ubytovanie, múzeum kávy či obchodík. Človek nevie, kam sa má pozerať skôr, je to tu naozaj nápor na všetky zmysly.
Kritici vyčítajú Fare až prílišnú turistickú prefláknutosť a komerčnosť, ktoré so sebou prinášajú výkyvy kvality, my sme však nič také nezaznamenali. Boli sme veľmi spokojní, veľmi sa nám tu páčilo. Nerada chodím do prázdnych reštaurácií, radšej si v plnej počkám, lebo viem, že v kuchyni sa nezaháľa, suroviny sa točia a ľuďom chutí. Vo Fare sa stôl pre nás našiel aj bez rezervácie, atmosféra v čase nedeľného obeda bola pokojná, personál sústredený, ústretový k deťom, jedlo nemalo chybu, všetko pekne odsýpalo. Bolo by skvelé, keby aspoň v každej druhej dedinke bolo takéto miesto, Pálava si to zaslúži a utiahne. Enormná popularita podnikov ako Café Fara len dokazuje, že ľudia po nich bažia a stále ich nemajú dosť. Jedným dychom však treba dodať, že akokoľvek dobrý podnik neobstojí bez systémovej podpory celého (mikro)regiónu, rozvinutej infraštruktúry, služieb, osvietenej samosprávy a najmä ochoty miestneho obyvateľstva sa na domácom cestovnom ruchu podieľať a na veľkej chuti pracovať. Keď má podnik všetky tieto podmienky splnené, má spolovice vyhrané. Fare sa darí a ja len dúfam, že ju podnikanie neprestane baviť a bude tu pre nás ešte dlho.
Na záver ešte jeden podobne krásny príklad. Nie je už priamo na Pálave, ale kúsok odtiaľ na druhej strane diaľnice D1, čiže ideálny tip na cestu domov, alebo kedykoľvek počas cestovania po D1. Kaviareň a vínne bistro Dvorek v dedinke Bořetice sa v mnohom na Café Fara v Klentnici podobá. Sídli na fare, na krásnom dvore s výhľadom do krajiny. A aj rozruch, ktorý sa strhol okolo Dvorku si s ničím s Farou nezadá. Na Dvorku sa síce nevarí, podáva sa primárne len občerstvenie studenej kuchyne k vínu, ale po estetickej stránke je vkus na Dvorku o poznanie vycibrenejší. Zaujímavo sa tu snúbi moderný, minimalistický dizajn kaviarne v kontajnerovom module a rustikálny štýl pôvodnej hospodárskej budovy fary, v ktorej je prevádzkové zázemie bistra a menší „salónik“. Spája ich práve dvor so záhradným sedením pod jabloňou, či na podstienke. Nechýbajú stojiská na bicykle a kreatívny detský kútik v dohľade.
Na Dvorku si potrpia aj na výber lokálnych dodávateľov, takže si tu môžete vychutnať aj také raritky ako známu crazy tortu Red Velvet s absintovou polevou od Sorry, pečeme jinak, maxi makarónky od Cukroviniek Republika alebo do espresso tonicu horcovo-kôprový tonik od Zázračnej. Ochutnali sme lanžhotské klobásky, paštéty od Paštikárny, muž pivo Bernard a ja bublinky od Michlovského. Všetko sme sfutrovali, deti jedli ako o život, aj misky povytierali. Obzvlášť nám chutili sušené paradajky v oleji zo Žádovíc. Radi večeriame takéto delikatesy na studeno, v horúcom lete sa nám nič iné ani nežiada. Vraví sa, že splín z nedele a končiaceho sa víkendu sa najlepšie zaháňa nejakým príjemným zážitkom na záver nedele, tak tentoraz sme si lepší program nemohli želať. Dobrá nálada sa nás drží doteraz.
Oblasť CHKO Pálava a vôbec celý región Južnej Moravy je turisticky veľmi exponovaný. Ak nemáte radi davy, v lete a na jeseň sem nechoďte. Z masového turizmu však Južná Morava žije, treba to akceptovať, tešiť sa z toho a psychicky sa nastaviť na vyťažené podniky, skratové správanie ľudí, alebo na nejaký ten gýč či komerciu. Ak sa nad to povznesiete, zľavíte z prehnaných nárokov a uvoľníte sa, Pálavu si naozaj užijete, za to vám ručím. Žiaden podnik nie je dokonalý, všade to má muchy, ale nad tým všetkým prevláda dobrý úmysel a správna motivácia ľudí. Sledujte sociálne siete vybraných podnikov, prípadne komunikujte vopred, aby ste sa vyhli najväčším sklamaniam, choďte dobrým zážitkom a skúsenostiam trochu oproti. Buďte trpezliví, zhovievaví a nad vecou, veď o nič nejde, ste na výlete, na dovolenke, nič vám neujde… Leto je tu, tak poďte von!
Fotogaléria:
Viac článkov z Moravy:
Morava – moja láska 🙂 Chodíme každý rok na bajky, vždy si vopred pripravím itineár ako cyklotrás s pamiatkami, ktoré chcem vidieť, tak aj zaujímavých gastro noviniek , a vínnych pivničiek nevynímajúc 🙂
Pred troma rokmi sme bývali priamo v Pavlove, naše krásne zážitky nám trochu pokazili ukradnuté bajky, ale s chuťou a novými bicyklami sme sa vrátili ďaľší rok opäť. V Lednicích odporúčam Hospudku u Korunky, kde varia manželia chutnú domácu kuchyňu, a tiež aj U Volhy, kde robia čerstvé ryby. V tejto oblasti je trochu málo dobrých podnikov, ale to sa tiež už zlepšuje, a Hejlíkova mapa tiež dosť pomáha orientovať sa v tejto oblasti. Praha je istota, tam je problém skôr čas, aby sa dalo všetko stíhať 🙂 Preto tam aj chodíme dva krát ročne na pár dní :))
Do Fary sa teším – ukladám – už viem, kam pôjdeme tento rok 🙂 Ďakujem za tip.
Odporúčam ísť aj na opačnú stranu diaľnice 🙂 napr. Čejkovice – Sonnentor – úžasné miesto s atmosférou pokoja, vôňou byliniek, perfektnou kávou, čajmi, domácimi dezertami a limonádami z vlastných byliniek, obrovitánskou hojdacou sieťou, rozhľadňou. Môžete absolvovať prehliadku baliarne čajov aj s prednáškami – odporúčam – je to čarovné.
Pri našom pobyte v Čejkovicích viedla vždy prvá ranná návšetva k nim na kávu, načerpať energiu na celý deň a rovnako aj poobede si prísť oddýchnuť a zrelaxovať…
Ó, ďakujem za komentár a tipy, zapísané… Áno, už aj my cítime, že Praha raz ročne nestačí 🙂