Kde sme to prestali? Aha, Olomouc a okolie… Nepoviem asi nič nové, aj tentoraz nás privábila Ostrava. Ostrava je ako magnet. Nič nemôže byť protichodnejšie, ako keď si porovnáte Ostravu a Olomouc, ale to prechádzanie z jedného extrému do druhého ma veľmi baví. Pozerám teraz na ČT dokumentárnu sériu Industrie, je fascinujúce sledovať takto spätne ex-post celý vývoj priemyselnej výroby, aj v súvislosti s našimi cestami po Sudetoch, Poľsku, Brne či Prahe. Nachádzam stále nové a nové súvislosti, trebárs pokiaľ ide o otázky ekológie počas socializmu a pod., a neprestáva ma to zaujímať. Takže späť do Ostravy a ostravsko-karvinskej uhoľnej panvy.
… späť do ostravsko-karvinskej uhoľnej panvy.
Mali ste vidieť tie pohľady našich známych, keď sme im povedali, že ich berieme do Ostravy. Čo do Ostravy, rovno do Dolnej oblasti Vítkovice (DOV)! To znechutenie, priam zdesenie! Bohužiaľ, do vysokej pece boli vstupenky už vypredané, tak sme si vybrali iný okruh prehliadky (uhoľný, povrchový), na ktorom sme ešte neboli ani my a zažili tak síce slabší odvar z adrenalínu, ktorým je výstup na Bolt Tower, ale aj tak to bol zážitok. Chápem, že nie každý si užíva pohľady na tony hrdze a uhoľného prachu, ale občas je fajn neodvrátiť zrak a pokúsiť sa vidieť pod nánosmi špiny stopy zašlej minulosti a tisícok ľudských osudov, ktoré týmito objektmi prešli.
Okrem návštevy Bolt Tower vrelo odporúčam aj návštevu Veľkého domu techniky, kde najnovšie pribudla aj zelená strecha s posedením, poskytujúca pohľad na areál zasa z iného uhla. Stále striehnem aj na možnosť zúčastniť sa špeciálnej architektonickej prehliadky haly Gong, kam sa mi ešte nepodarilo dostať ani na žiadne podujatie a veľmi ma to zaujíma. A, samozrejme, vítaným miestom, kam na dobrú kávu a niečo malé na zahryznutie ostáva CØKAFE Dolní Vítkovice. Sieť kaviarní CØKAFE tu má svoju domovskú pražiareň kávy a kuchyňu. Od skvelých raňajok na vidličku, cez polievku a zapekaný sendvič na obed až po dezerty ku káve či pražené mandle s rozmarínom večer k vínu, vždy tu nájdete niečo, čo stojí za to ochutnať. Ozaj, spomínala som už, že si pečú vlastný kváskový pšeničný aj ražný chlieb, vianočku a koláče a že si robia aj vlastnú granolu, orieškové maslá a povidla, ktoré si môžete kúpiť aj domov?
Rovnako aj v Ostrave-Porube, kam sme zobrali známych na prechádzku a obhliadku sorely, sme sa zastavili v CØKAFE Poruba. Rozrástli sa o susedný priestor a zväčšili tým priestor v interiéri, a hlavne vonku pred kaviarňou na chodníku. Štedré parametre chodníkov a verejných komunikácií v socialistickom realizme to maximálne umožňujú. Tak ako aj v prípade pivárne Sbeerka na tej istej ulici, na bulvári Hlavní třída. Sedeli sme na terase, ktorá sa hravo zmestila na chodník bez obmedzenia okoloidúcich chodcov.
Sbeerka je po Skoč do pole ďalším moderným bistrom v Porube, kam pokojne môžete zájsť na obed či večeru bez kompromisov. Názov bistra je vtipnou slovnou hračkou ich konceptu – zbierky čapovaných pív rôznych štýlov z malých pivovarov. Menu je „hospodské“, ale poctivé, ručne robené od základov (vrátane zemiakových čipsov a „kečupu“) a na tanieroch vyzerá veľmi sviežo. Bohatý výber pív tomu už len nasadzuje korunu. Veď čo iné by ste v Porube k jedlu chceli piť, Cosmopolitany? Aj keď, Sbeerka sa nezdá, kto by čakal na mieste dezertov dobre odležané syry alebo niečo „chlapské“, bude prekvapený z elegantných tvarov a rafinovaných chutí sladkých kreácií, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani slušná zážitková reštaurácia. U mě dobrý! (Aktualizácia 2024: Bistro Skoč do pole ukončilo svoju prevádzku.)
Boli sme sa pozrieť aj priamo v meste Ostrava a navštíviť do tretice CØKAFE, tentoraz Centrum na Nádražnej ulici. Veľmi zaujímavo riešený priestor s nie práve najšťastnejšou dispozíciou (presne v strede miestnosti stojí hrubý oporný stĺp) poskytuje presne toľko vnemov, koľko k inšpiratívnemu posedeniu pri káve potrebujete. Aj ponuka občerstvenia a kávových nápojov je pestrá a láka k ochutnávaniu. Vrelo odporúčam vyskúšať trebárs grepovú alebo pomarančovú šťavu s espressom, ak sa vám už všetky espresso toniky zunovali, ale máte chuť na niečo osviežujúce a neotrelé. V zime v teplej verzii, v lete chladenej. Mimochodom, s CØKAFE sa v Ostrave môžete stretnúť aj v teréne. Ak niekde zbadáte ich mentolovo-zelený Citroën Coffee Truck, tak ste správne.
V prípade, že máte, naopak, chuť na čistú chuť espressa, alebo kvalitne pripravený filter, odporúčam zájsť do kafekrámku Čerstvý Boby, rovnako na ulici Nádražní. Maličký priestor, kde sa zmestí len pár ľudí na stojáka k oknu, ale veľký kávou a zmyslom pre detail (a humor). Presne podľa ich motta „Abys už nepil mizerný kafe“. Och, a tie belasé Acme šálky! A slovné hračky a fóry s miestnym komiksovým hrdinom Robertom Freshom, aka Čerstvým Bobym! Veď uvidíte sami, perfektné!
Čerstvý Boby majú cez víkendy zatvorené, preto sme si teraz dali záležať, aby sme prišli cez pracovný deň. Z rovnakého dôvodu sme si naplánovali aj bistro Hogo Fogo na ulici Sokolská třída. Minule, keď sme boli v Ostrave cez víkend, som to skoro oplakala. Hogo Fogo sledujem od začiatku a s potešením pozorujem, ako sa z roka na rok zlepšujú a rastú. Jedlá sú nápadité, farebné, neboja sa cudzokrajných chutí a experimentov. Ale uspokoja aj konzervatívnych stravníkov či odchovancov na burgeroch a hranolkách, čo komu vyhovuje. Ochutnali sme z oboch koncov spektra. Bavili ma najmä predkrmy (to sa mi stáva pomerne často, že z hlavných jedál sa mi nič nepozdáva, ale predjedlá by som si dala všetky). Jedlo malo chyby, tuniakové tataki nebolo technologicky zvládnuté, bolo spravené well-done a tým pádom to už nebolo tataki. Aj šalátu s melónom, špargľou a pecorinom zúfalo chýbala osviežujúca kyslá zložka (nakladané reďkovky aj špargľa boli bez chuti) a neznášam neopečené píniové oriešky, ale celkovo je vidieť, že Hogo Fogo baví variť a hostiť ľudí. Častokrát prepáčim nedostatky v jedle, keď je servis a obsluha nadštandardná. Do Hoga Foga prídem s radosťou zas, lebo z nich cítim človečinu a úprimný záujem.
A potom to prostredie. Už len kvôli tomu posedeniu v čarovnej záhrade s fontánkou sem chcem v lete prísť zas. Dom z lícových tehál z prelomu 19. a 20. storočia, v ktorom Hogo Fogo sídli, kedysi patril miestnemu lekárovi a v priestoroch dnešnej reštaurácie mal svoju ambulanciu. Tipujem, že aj dvor a všetko navôkol je navrhnuté tak, aby liečilo. Dnes sa tu lieči dobrým jedlom, šikovnými a ochotnými ľuďmi, ktorí za týmto bistrom stoja. A ozaj, aj Hogo Fogo má svoj foodtruck, takže ak ich niekde vonku uvidíte, nebojte sa ochutnať.
Na záver jeden výletný tip s pridanou architektonickou hodnotou. Keď sa niekedy v sezóne budete vracať z Olomouca alebo Ostravy, zastavte sa na zrúcanine hradu Helfštýn v Týne nad Bečvou. Okrem toho, že ide o impozantný hradný komplex zo 14. storočia, po pražskom hrade druhý najväčší v Českej republike, získal Helfštýn Českú cenu za architektúru 2021 za rekonštrukciu hradného paláca. Olomoucký atelier-r (z ich portfólia môžete poznať napr. olomoucký rezort Hodolany s reštauráciou Entrée) vložil neinvazívne do historickej stavby modernú vrstvu zo skla, cortenu a dreva, aby tak vytvoril novú prehliadkovú trasu, s ktorou sa pomocou lávok a schodíšť dostanete na inak neprístupné miesta. Čiastočne hradný palác zastrešil a doplnil nádvorie a vnútorné priestory drobným mobiliárom, vďaka ktorým je pobyt v areáli pre návštevníkov ešte príjemnejší a praktickejší.
Helfštýn bol jedným z highlightov môjho leta. Odkedy som sa koncom minulého roka o jeho dostavbe dozvedela, nemohla som ho pustiť z hlavy. Myslím, že aj laika, ktorý sa o architektúru nezaujíma, musí táto práca nadchnúť. Vždy som dojatá, ako kultivovane a citlivo sa dá pristupovať k ochrane vzácnych kultúrnych pamiatok. Nielenže sa reštaurujú a udržiavajú, ale zároveň aj viac sprístupnia a zapoja do verejného života. Už v Ľubľane som sa nadchýnala, ako je ich hrad bežnou súčasťou života v meste a prirodzene prepája históriu so súčasnosťou. Žiaden zakonzervovaný a zaprášený skanzen, na ktorý sa dá len zdiaľky pozerať. Aj Helfštýn žije bohatým spoločenským životom. Už roky je domovskou scénou medzinárodného festivalu umeleckého kováčstva Hefaiston. Aj preto mu moderný corten (zhrdzavená oceľ) tak svedčí. A vlastne aj sklo, ktoré tiež vzniká v horúcej vyhni. Mnohé umelecké diela, ktoré počas tohto festivalu vznikajú, ostávajú na hrade a Helfštýn sa tak zároveň stáva aj galériou a prehliadkou toho najzaujímavejšieho z umeleckého stvárnenia kovu. V lete je tu fantasticky živo, deti i dospelí tu v rámci letných táborov zveľaďujú verejný priestor hradu, koná sa tu bohatý kultúrny program a každú hodinu organizujú komentované prehliadky so sprievodcom. Vrelo odporúčam, už dávno som nevidela tak pútavý výklad, ako na Helfštýne.
A to bol vlastne aj posledný bod, zlatý klinec nášho letného putovania po Jeseníkoch a Olomouckom kraji. Domov sme odchádzali cez Beskydy, našou obľúbenou trasou cez dedinku Ostravice, čo vždy znamená, že sa zastavíme na kávu v PePe bakery & coffee. Konečne sme sa po viac ako dvoch rokoch dostali aj dovnútra za normálnej prevádzky a mohli si vychutnať atmosféru tejto výbornej kaviarne s cukrárňou. Ledva sme si našli miesta na sedenie, ale čakanie stálo za to. Ak ste mali pocit, že bol celý tento článok viac-menej o CØKAFE, tak vás už asi ani neprekvapí, že CØKAFE otvorili v septembri najnovšiu prevádzku aj v Ostravici, priamo na píle pri hlavnej ceste. Ešte sme tam neboli, ale máme to v pláne napraviť hneď, ako to bude možné. Už sa nemôžem dočkať, ako vám napíšem o našich najnovších zážitkoch z Beskýd, nášho covidového azylu.
