Dva roky sme na to čakali. Už ani neviem, ako sme sa o slovinskej reštaurácii Hiša Denk dozvedeli, ale keď sme pred dvomi rokmi odchádzali z výletu do Hiše Franko, vraveli sme si, že sme radšej mohli ísť sem. Prostredie, architektúra a dizajn sú neporovnateľné a polovičná vzdialenosť od Bratislavy tiež zaváži. Tip na príjemný výlet na jednu noc do slovinského Štajerska ako vyšitý. Navyše už vieme, že zážitok a hodnota, ktorú tu za peniaze dostanete, je oveľa väčšia ako v Hiši Franko. V skratke, kašlite na Hišu Franko, choďte do Hiše Denk.
… kašlite na Hišu Franko, choďte do Hiše Denk.
Ak ste ešte neboli v Maribore, máte ideálnu príležitosť ho navštíviť, lebo Hiša Denk sa nachádza v dedinke Zgornja Kungota len 13 km od Mariboru a 10 km od rakúskych hraníc, ani slovinskú diaľničnú známku sem nepotrebujete. Maribor je naozaj malé, nevýrazné mesto, z ktorého je najlepšia mohutná Dráva, impozantné železné mosty na nej a pár uličiek v historickom centre, v ktorom si budete vizuálne pripadať ako doma. Maribor je ale najlepšie využiť ako kofeínovú zastávku, keď už budete v týchto končinách a nebude sa vám chcieť variť vlastnú kávu. V Maribore sa nachádza pražiareň výberovej kávy Tovarnakave, ktorá dodáva kávu do peknej kaviarne tretej vlny Rooster Coffee (sem príďte na raňajky), do baru Rooster Lent (sem večer na drink), do bistra Isabella Food and Wine (sem po celý deň na príjemné jedlo) a do kaviarne Pisarna (coworkingu Klubu mariborských študentov).
Zaujímavá je aj kaviareň Hi Ko Fi s vlastnou pražiarňou a príjemnou terasou vo dvore, kde sme si dali poslednú kávu pred odchodom z Mariboru. Inak, ak sa budete nachádzať niekde v okolí Slovenskej ulice, zrnkovú výberovú kávu kúpite aj v concept store Slovenska local made. Okrem ľanového oblečenia českej dizajnérky Lucie Görlichovej ponúka napr. drevené doplnky od slovinskej návrhárky Tiny Krajnc, s ktorou sme sa tu osobne stretli. Tina Krajnc zhodou okolností študovala v Bratislave a bola k nám veľmi priateľská. Zasypala nás skvelými tipmi, kam ísť a čo vidieť v okolí, ktoré by sme sa inak nemali šancu dozvedieť. A keď zistila, že sa chystáme do Hiše Denk, dala nám pár vtipných inštrukcií, aby sme neskôr neboli zaskočení.
Nebudem prezrádzať veľa, len rovnako poviem, že sa musíte pripraviť na celkom slušnú divočinu. V tom zmysle, že od začiatku si nebudete istí ničím. Čo, koľko a kedy budete jesť, piť či platiť. V Hiši Denk neexistuje žiadne menu, žiaden cenník, ani len vínny lístok vám nedajú. To bol inak vždy môj sen, ísť do reštaurácie v japonskom štýle „omakase“ a nechať výber toho, čo budete jesť na šéfkuchára. Tak, ako keď idete k babke na nedeľný obed. Prakticky je vám jedno, čo navarí, lebo veríte, že vám dá to najlepšie. Môj muž sa mi vždy smeje, keď si vopred čítam jedálne lístky reštaurácií na internete, ale ja proste neznášam vyberanie z menu priamo na mieste, najmä ak má menu viac ako jednu stranu. Vravím, že nechodím do reštaurácie čítať litánie, ale užívať si voľný čas, atmosféru a spoločnosť pri stole.
A veru v Hiši Denk sa plne zveríte do rúk šéfkuchára a pána domu Gregora Vračka, ktorý je stelesnením pojmu enfant terrible. S veľkou pravdepodobnosťou bude prvým človekom, ktorého po príchode stretnete. Privíta vás vo vyťahanom tričku a ošúchaných rifliach ako starých známych, spýta sa, odkiaľ idete a … či ste kuchári. Postará sa o to, aby ste mali čo piť, kým bude vaša izba alebo stôl pripravený. Osobne vám vezme kufre do izby, počas večere s vami bude konverzovať a kľudne aj do pol tretej rána piť. S ničím, čo vám povie, si ale nebudete môcť byť istí. Po každej otázke v jeho huncútskych očiach uvidíte, ako už-už rozmýšľa, akú najbizarnejšiu vec vám na to odpovie. Hovorí v hádankách a inotajoch a neustále si z vás robí dobrý deň. Ráno vás zas pobaví, ako bude kalkulovať cenu vášho pobytu. Čáry-máry, fuk! (Spoiler alert: Nie je to tu vôbec také drahé, ako by sa mohlo zdať, nebojte sa, ale pripravte si cash.) Gregor vás nenechá odísť bez toho, že by si s vami nakoniec nesadol a nepokecal o živote. To bolo vlastne na tom celom to najzaujímavejšie. Dostanete od neho fľašu vína na cestu a bude vám klásť na srdce, že musíte prísť znovu. Pofajčíme, uvidíme…
Napriek tomu, že ide o fine-diningovú reštauráciu, atmosféra v Hiši Denk je uvoľnená a pohodová. Všetko klape ako hodinky, personál kmitá, večer odsýpa, dokonca aj nahodení Rakúšania sú tu nezvyčajne žoviálni a hlučnejší ako doma. Vy si však s formálnym oblečením a úpravou zovňajšku ťažkú hlavu nerobte, Gregor si na formality nepotrpí. Má reštauráciu otvorenú pre kohokoľvek, každý je tu vítaný, vrátane detí. Hostí časovo neobmedzuje, nedodržiava fixný seating, netočí stoly za každú cenu. Jedlo je maximálne sezónne, v apríli (dokonca ani teraz ešte) uňho čerstvé paradajky nenájdete, varí z podradnejších a lacnejších kusov mäsa a menej známych druhov zeleniny. Využíva suroviny z celého zvieraťa, kombinuje bežné suroviny s exkluzívnejšími, vytvára rôzne dekompozície jedál a variácie.
Ak môžete, ubytujte sa tu. Na prvom poschodí je len šesť izieb, pôsobí to tu skôr ako väčší rodinný dom, než penzión s reštauráciou. Je strašne príjemné po skvelom večeri vyjsť hore do izby a neriešiť cestu domov. Tá zeleň všade naokolo a vzdušný interiér boli asi najrozhodujúcejším faktorom, prečo som sem tak strašne chcela ísť. Keď si už zvyknete chodiť do dobrých reštaurácií, kde je kvalitné jedlo samozrejmosťou, začne vám záležať aj na krásnom prostredí a detailoch. Skvelé jedlo sa v tom celku skvie ako diamant. Získate komplexný zážitok a nové podnety. Uvidíte tie isté miesta počas rušného večera a na druhý deň skoro ráno v úplnom tichu ešte spiaceho domu. Nikde nikoho, na stoloch kde-tu zvyšky z predchádzajúceho večera, vchodové dvere nezamknuté, môžete vyjsť von na terasu či do záhrady, ešte mokrej po nočnej búrke… Ako u priateľov, u ktorých ste po žúre ostali (ne)plánovane spať a vstali ráno prví… Že sú tieto reminiscencie to najlepšie, čo si odtiaľto odnesiete, asi nemusím zdôrazňovať. Kde toto zažijete? U ktorého šéfkuchára sa môžete ráno zobudiť?
Mimochodom, kvôli návšteve v Hiši Denk budete nútení zísť z diaľnice a spoznať slovinsko-rakúske Štajersko, ktoré vám vyrazí dych. Opar, dvíhajúci sa zo šťavnato zelených svahov schladených letnou búrkou, pripomínal opar nad dažďovým pralesom kdesi v trópoch a my sme sa nevedeli vynadívať na všetky tie strmé svahy viníc, vinárske usadlosti a úhľadnú kultúrnu krajinu vôkol. Teraz už vieme, že nabudúce sa nebudeme unúvať do Mariboru, ale prídeme rovno sem a necháme sa unášať krásou týchto končín. A to, že prídeme znova, je isté. Objavili sme veľký poklad, vieme, že v týchto končinách nie sme naposledy. Hneď by som išla zas. Hoc aj zajtra. A vy? Išli by ste do Slovinska na jednu noc do Hiše Denk?
PS: Bublinky, šumivé víno sa po slovinsky povie „penina“.
Fotogaléria:
Ďalšie články o Slovinsku:
