Nápad ísť v rámci španielskeho projektu na niektorý z ostrovov bol v hre už dávnejšie, ale až keď sa v októbri vrátil muž nadšený z cyklistiky na Malorke, išli sme do toho. Nerada chodím na miesta s nadmerným turizmom, Malorku som dlho nebrala do úvahy, nechcela som prispievať k zhoršovaniu situácie aj ja, ale ísť tam mimo sezóny, sa mi zdalo ešte priechodné. Na jarné prázdniny sme teda leteli do Palmy.

Na jarné prázdniny sme teda leteli do Palmy.

Atmosférou i vizuálne je Palma niečo medzi Valenciou a Malagou. Nie je taká elegantná ako Malaga, ale je kozmopolitnejšia ako Valencia. Vďaka veľkému množstvu turistov, ktorí si aj na dovolenke vyžadujú gastro, na ktoré sú zvyknutí z domu, je v Palme neuveriteľné množstvo kaviarní s výberovou kávou. Rovnako ako možností, kam zájsť na teplé raňajky a brunch, ani tie nemajú v Španielsku tradíciu. Za pár dní dovolenky sa tak v Palme môžete prekávičkovať celým svetom.

Austráliou inšpirovaný brunch zažijete v populárnej kaviarni Surry Hills (pobočky má aj v Buenos Aires a Miami). Z tejto rodiny kaviarní pochádza aj ich najnovšia Hotto Coffee Lab v japonskom štýle. Zenový interiér, šokupany, sandá, veľa matche, japonský cheesecake, k tomu rôzne japonské kávové a čajové propriety a doplnky na predaj. Jedlá sú vizuálne príťažlivé, chuťovo však na môj vkus až príliš asketické. Káva, naopak, bola jednou z najlepších, aké som v Palme pila.

Najlepšie raňajky sme mali v nenápadnej malej kaviarni Noti Coffee & Kitchen na ulici Carrer de Josep Tous i Ferrer. Sami si pražia kávu, robia aj filtrovanú kávu a hlavne dobre varia. Ich vajíčka Benedict na brioškovom pečive boli najlepšie, aké sme v Palme jedli a chválim aj ich umiernené porcie, ktoré sa dali zjesť bez toho, aby sa človek prejedol.

Ďalšou dobrou voľbou na raňajky s kávou bola La Molienda na ulici Arxiduc Luis Salvador. Krásna, svetlá, veľká kaviareň s príjemnými ľuďmi, dobre ochuteným jedlom a kávou, ktorá patrila k tým lepším v Palme. Majú ešte jednu malú prevádzku na rohu ulice Bisbe Campins, kde sa v dobrom počasí vonku skvele sedí.

Dobre sa sedí aj na námestí pred kaviarňou Mama Carmen na ulici Carrer de Cervantes (takisto majú viac prevádzok) s dobrou kávou, dobrým jedlom a skvelým personálom, ktorý si vás zapamätá, keď prídete aj druhýkrát. Len si skontrolujte otváracie hodiny, končia poobede skoro.

Podobne príjemne si vonku posedíte aj pred ďalšou populárnou kaviarňou Mistral Coffee House na Placa de Weyler, my sme si tu dali náš prvý espresso tonic a affogato sezóny, ale i vo februári sme si na voľný stôl museli chvíľu počkať.

Ak by ste sa ale chceli pozrieť, ako to vyzerá vo vnútri takého tradičného malorského domu, choďte na kávu do La Finca Corner na Calle de Santa Magdalena. Teda, ak sa tam cez zástupy postavičiek v helmách a lykre pretlačíte, La Finca Corner je totiž obľúbený kávový spot cyklistov.

A keď už sme pri tom, na cyklo kávu treba ísť do Rapha Mallorca, alebo do kaviarne Plumo hneď vedľa kláštora Baziliky Sv. Františka.

A úplne najlepšia káva v Palme? Malý espresso bar Nanø coffee lab na bočnej, kľudnej uličke bez áut, kde si zrejme dáte kávu len na stojáka, ale bude to stáť za to. Vegánske koláče, matcha, cold brew a káva zo samých dobrých pražiarní. Len, opäť, pozor na otváracie hodiny, poobede sú otvorení len do druhej.

Vďaka globalizácii a masovému turizmu sa ale šíria aj pozitívne trendy, trebárs remeselné pekárne, ktoré v posledných rokoch vznikajú aj v Taliansku či v Španielsku. Už len čakám, kedy sa viac emancipujú a začnú piecť lokálne, tradičné druhy pečiva, aby sme všade nejedli len croissanty, painy, danishe či škoricové uzly. Mimochodom, pečivom typickým pre Malorku je ensaimada, slimák z nadýchaného, akoby šiškového cesta, do ktorého sa tradične ako tuk pridáva bravčová masť. V tomto práve vidím priestor pre nové, remeselné pekárne, ktoré by mohli začať piecť toto lahodné pečivo poriadne a poctivo s bravčovým tukom (alebo aspoň s maslom). Ak totiž ochutnáte konvenčné, v ikonických osemuholníkových škatuliach predávané ensaimady, neviete sa zbaviť pocitu, že im niečo chýba a že sú akési „prázdne“.

Najlepšia a najkrajšia pekáreň s výberovou kávou a jedlom je v Palme bezkonkurenčne Rosevelvet Eatery na ulici Carrer de font i monteros. Vzdušný, elegantný priestor s ústredným, veľkým barom, výraznou dlažbou, dizajnovými stoličkami a kreatívnymi jedlami ako vajíčka Benedict na croissantovom pečive (s avokádom a holandskou omáčkou s kimči) alebo korenisté turecké vajíčka s pošírovanou mrkvou a pistáciami.

O pár ulíc ďalej sa nachádza aj Rosevelvet Bakery, kde si môžete kúpiť kváskový chlieb, pečivo, dať si aj dobrú kávu a cez presklené steny pozorovať prácu pekárov vo výrobni. Odporúčam ochutnať croissantové pečivo, hlavne kocky s pistáciovým krémom, úplný sen!

Švédska pekáreň s kaviarňou Fika Farina zas ponúka kváskový chlieb, bagety, výberovú kávu a okrem obvyklých dobrôt ako semly so šľahačkou, solskensbullary, škoricové, kardamomové uzly či šafranové lussekattery aj napríklad knäckebröd, prinsesstårtu či kokosové špice.

V Palme v kaviarňach a pekárňach precestujete celý svet, mesto je ale príjemne kompaktné, ani veľké, ani malé, tak akurát „všade na pešo“. Malorka je ideálna destinácia v tom, že má pre každého niečo. More, hory, vidiek, aj lákadlá veľkomesta. Na svoje si tu prídu milovníci architektúry, dizajnu či umenia. Rôznych umeleckých galérií je tu toľko, že na ne budete potrebovať niekoľko dní. Vďaka veľkému množstvu sôch, umeleckých inštalácií a zásahov vo verejnom priestore je ale stále čo obzerať aj vonku.

Palma by na prvý pohľad mohla pôsobiť provinčne, no zdanie klame, nájdete tu naozaj kvalitné umenie, od streetartu až po veľké galerijné komplexy. Fajnšmekri už určite budú vedieť, kam do malých, nezávislých, autorských galérií, laici by ale určite nemali vynechať dve zásadné adresy v meste: Fundació Joan i Pilar Miró, galériu a ateliér slávneho maliara Joana Miróa a Es Baluard Museu d’Art Contemporani de Palma, reprezentatívnu galériu moderného a súčasného umenia.
Obe spája príkladný verejný priestor, špičková architektúra, výhľady na more a mesto a hlavne neopakovateľný genius loci a atmosféra, vďaka ktorej sa vám nebude chcieť odtiaľto odísť. Fascinuje ma, ako to funguje a ako nás to vždy zasiahne. Aj otrávené pubertálne deti tu ožili, dokázali si nájsť niečo, čo ich zaujalo a zabavilo, aby nakoniec skonštatovali, že z celej Malorky sa im najviac páčilo práve tu. Zázrak!

Miróova galéria je trochu od ruky, mimo centrum mesta, ale zároveň skvelý tip na malý výlet. Ide o komplex troch budov – starého domu z 18. storočia, v ktorom pôvodne žil a tvoril Miró, úchvatného nového ateliéru od známeho architekta Josepa Lluísa Serta (o dvadsať rokov neskôr postavil Miróovu galériu aj v Barcelone) a samotnej galérie, viacúrovňovej, multifunkčnej stavby od architekta Raphaela Monea – ktoré obklopuje záhrada s exteriérovými sochami, keramickými murálmi, vodnými prvkami, pomarančovníkmi a pestrou zeleňou.

Es Baluard je galéria moderného umenia a kultúrny priestor, postavený na strategickom mieste v rámci hradieb starého mesta. V exteriéri s voľne prístupnou expozíciou skulptúr od renomovaných autorov (napr. od architekta Santiaga Calatravu alebo talianskeho sochára Arnalda Pomodora, s tvorbou ktorého sme sa zoznámili len nedávno v Miláne) a vnútri s niekoľkými výstavnými priestormi so stálymi a dočasnými výstavami diel modernistických i súčasných autorov. Cez sieť vonkajších terás sa dostanete aj na hradobné múry s panoramatickým výhľadom na mesto.

Pre všetkých, čo majú tesný rozpočet zas dávam do pozornosti bezplatný vstup do galérie súčasného španielskeho umenia Fundació Juan March, ktorá sídli v prekrásnom mestskom paláci a okrem diel súčasných umelcov tu uvidíte aj čo-to od Miróa, Picassa či Dalího. Vrelo odporúčam tento dobre utajený poklad v Palme.

O ďalších utajených pokladoch, hlavne tých gastronomických si povieme zase nabudúce. Budú tržnice, mäsové špeciality, morské plody, fusion, víno, aj tipy, čo si doniesť domov a čo kúpiť rodine a priateľom ako jedlé dary. ¡Manténganse al tanto!