Kým sa pustím do adventno-mikulášsko-vianočného rozjímania, chcem sa s vami ešte podeliť o jeden krásny gastronomicko-pobytový zážitok zo Slovenska. V lete sme si s mužom pripomenuli 5. výročie svadby a ako áno, ako nie, na deň presne, ale s trojmesačným oneskorením sme zasadli ku skvostnej večeri v dobrej spoločnosti, so zaujímavým programom, luxusným ubytovaním a romantickými raňajkami v príjemnom prostredí reštaurácie Afrodita čereňanskeho kaštieľa u pána Mariána Fila – majiteľa a šéfkuchára v jednej osobe. A bolo nám naozaj potešením. Hneď na úvod musím povedať, že ani ja, ani môj muž neholdujeme podnikom takéhoto typu, ale musím uznať, že ako zážitok na výnimočnú príležitosť to naozaj stálo za to. Navyše, ústretovosť personálu, takmer rodinná atmosféra, pohoda a maximálna pozornosť a starostlivosť pána domáceho robí z tohto miesta čosi úplne iné, ako sa na prvý pohľad zdá.

V jeden novembrový piatňajší večer sme netrpezlivo zasadli v Afrodite k stolu. O jedlo som obavy nemala, išli sme na istotu. Zvedaví sme boli na atmosféru a celkový dojem. Od nášho čašníka by som možno na úvod prijala trochu aktívnejší prístup („Boli ste už u nás…? Máte predstavu…? Dnes máme vynikajúce…, … toto nemáme…, Ak môžem odporučiť, pomôcť s výberom…“), lebo nie každý má chuť si čítať mnohostránkový jedálny lístok a niekto možno ani nevie, na čo má chuť, ale rýchlo sa naladil na našu vlnovú dĺžku a bol nám po celý večer dobrým spoločníkom.

Na začiatok sme si nechali otvoriť fľašu prosecca, ja som si objednala kávu. Doniesli nám jednu karafu s vodou s citrónom a jednu s domácou citronádou. Ako predjedlo som si dala račiu krémovú polievku s bylinkovými krevetami a prichutenou brandy a ako hlavné jedlo mladého homára, plneného krevetovou plnkou s kari ryžou a smaženými garnátmi. Musím vyzdvihnúť, že ak si vyberáte z jedálneho lístka, tak so štandardnou porciou na tanieri vám príde vždy aj „dupľa“ zvlášť v kastróliku či na ďalšom tanieri, takže v Afrodite sa vám nestane, že by ste čo i len po jednom chode odchádzali hladní. Muž nechal výber jedál na šéfkuchára a v rámci 5-chodového degustačného menu dostal ako studené predjedlo jemne údeného lososa so šalátom a kaviárovou penou a flambované krevety, ako teplé predjedlo pečienku z kŕmenej husi s paštétou, grilovaným jablkom, tekvicovým olejom, koňakom a hľuzovkami. Jeho rybací chod obsahoval pečeného lososa, zubáča, bylinkovú krevetu a riečneho raka s cinzanovou a kôprovou omáčkou a zemiakovo-hráškové pyré. Mäsový chod bol kombináciou bravčovej panenky na spôsob Wellington a hovädzej sviečkovice s parmezánom, korením, flambovanou omáčkou, domácou knedľou a pretláčanými zemiakmi. Dezert sme mali obaja rovnaký – tasting menu „z každého rožka troška“ – krém z bielej čokolády, piškótami a karamelovými vlasmi, výber čerstvého ovocia s omáčkou z bobuľového ovocia, čerstvým kokosom a jablkovým pyré, čokoládovú penu, citrónový sorbet, tvarohovo-smotanový krém s hrozienkami a horúce maliny so šľahačkou.

Napriek tomu, že sme večerali skoro 5 hodín, nenudili sme sa ani sekundu. Po predjedlách nás čašník pozval na prehliadku kaštieľskej vínnej pivnice, kde sme si mohli sami vybrať biele a červené víno k večeri. Po jeho odporučení sme zvolili Rizling rýnsky a červený Dunaj od Žitavských viníc, naším novým vinárskym objavom. Za mňa osobne najmä ten Dunaj bol vrcholom večera – nádherne vyvážené víno s čokoládovo-karamelovo-vanilkovými tónmi, drevitou arómou a sladkou chuťou mi nadlho zostal v pamäti. Po dezertoch sme prejavili záujem o prehliadku ostatných priestorov kaštieľa a najmä koňakového klubu, kde sme si dopriali aj záverečný digestív.

Jedlo bolo prvotriedne, nemali sme k nemu najmenšej výhrady, všetko bolo technicky dokonale zvládnuté. (Stačilo ochutnať naparenú zeleninku, ktorá bola na tanieroch s hlavným chodom ako „obloha“ a hneď vám bolo jasné, koľká bije.) Jediné výhrady, ktoré by som mala, sú len moje osobné chuťové preferencie. (Napr. moja račia polievka aj homár chutili dosť podobne.) Osobne mám radšej modernejšiu, sviežejšiu kuchyňu, rafinovanejšie chute a netradičnejšie kombinácie chutí a textúr, najmä čo sa dezertov týka. Ale kvitujem, že šéfkuchár robí perfektne to, čo vie najlepšie a nehrá sa na niečo, čo nie je. A podstatné je, že máme na Slovensku podnik s takto dokonale zvládnutou klasikou (francúzskeho strihu).

Aj keď jedlo nebolo mojou hlavnou motiváciou a dlhé roky som kvôli tomu návštevu Afrodity odkladala, som rada, že sme výročie oslávili práve tu. To, čo pobyt v Čereňanoch robí exkluzívnym a nezabudnuteľným je prístup majiteľa, ktorý vie, ako si hostí získať a hýčkať. Osobne sa s nimi víta, aj lúči, dohliada na servírovanie jednotlivých chodov, predvedie pri stole show s flambovaním, či iným efektným kúskom. Príde vám k stolu nakrájať ešte horúci, chrumkavý domáci chlieb, či uistiť sa, že je všetko v poriadku a ste spokojní.

Väčšinou je ráno po prehýrenej noci zlé. Tu bolo ráno ešte lepšie ako večer. Za oknom nás vítal utešený slnečný deň a pohľad na udržiavaný park, záhradníka strihajúceho ruže a všadeprítomného pána majiteľa, ako má veci pod kontrolou, ma napĺňal príjemným pocitom, že je všetko tak, ako má byť. Raňajky nám pripravili v salóniku vo vežičke a pán domáci si s nami prišiel pripiť šampanským. Pri vajíčkach (mužovi sám doniesol na želanie stratené vajíčka), údenom losose, domácej klobáse, croissantoch s domácim marhuľovým džemom a čerstvou kávou nám s hrdosťou rozprával o svojom „panstve“, domácich a lokálnych produktoch, ktoré používa, o svojej farme a zaujímavých plánoch do budúcnosti (na tie sa obzvlášť teším!!!) a keď sa s nami pri odchode vo dverách lúčil a dostala som od neho ružu, cítila som sa naozaj výnimočne. Ak si chcete trochu dopriať a plánujete na pár hodín uniknúť z všednej reality, zamierte do Čerenian, je to na to to pravé miesto.

Fotogaléria:

Autor: zuzka
8 komentárov