https://www.natanieri.sk

Tag

brew bar

v reštaurácii, v šálke

Bratislavské raňajky

Minule som si spomenula, ako som si voľakedy zúfala, že sa v reštauráciách podávajú len fľaškové nealkoholické nápoje, ktoré si bežne môžem kúpiť v supermarkete, veď čo je na tom urobiť si vlastný ľadový čaj, sirupovú vodu, či odšťaviť ovocie? A pozrite sa dnes, všade domáca limonáda, fermentované nápoje a cold-press šťavy! Presne si pamätám, keď sa na Miletičke vo Phong Name objavili prvé „autentické“ vietnamské jedlá, ako som si želala, aby robili už len tie a prestali s čínsko-thajsko-japonskými všehochuťami. A aha, dnes ich už vo Phong Name niet a popularita tohto legendárneho bistra nepoľavuje. Ale hej, pôjde to, už si len prajem, aby tých jedál bolo v ponuke vždy len pár, po čase sa obmieňali a porcie boli tak o dve tretiny menšie…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Olomouc na 24 hodín

Mám pre vás tip. Víkend v Olomouci. Na jednu noc. Lebo ak vám už Brno, Viedeň, Budapešť či Praha nestačia a chcete niečo iné, Olomouc je dobrá voľba. Nemusíte si brať dovolenku, nemusíte sa v piatok večer nikam hnať, v sobotu ráno skoro vstávať, nemusíte dlho cestovať, baliť si veľa vecí. Za dve a štvrť hodiny ste po diaľnici tam. Ráno sa v pohode zobudíte, naraňajkujete, zbalíte si príručnú batožinu, kávu do pohára a, tradá, na poludnie ste v Olomouci.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Lepiej pić kawę niż nie

Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

„Budapešť je najlepšie mesto na svete!“

Z úst našich fafrnkov bolo túto okrídlenú vetu počuť celkom často. Niet sa čo čudovať. V ich päť a sedemročnom svete je (prvá) jazda na ruskom kolese zážitok, ktorý takýto superlatív znesie. Okrem toho, že sme sa s mužom rozplývali blahom z úprimnej detskej radosti, sme si so smiechom museli priznať, že aj my sme si ruské koleso užili. To je totiž ďalší benefit cestovania s deťmi. Dostanete sa na miesta, ktoré by vám inak ani nenapadli. Voziť sa v novembri na ruskom kolese? (Hoci za sparnej letnej noci s fľašou bubliniek, prečo nie?) Alebo ísť do Tropicaria? Trochu som prevracala oči, keď som videla, že sa nachádza v hnusnom nákupnom centre, ale vo vnútri ma naozaj dostalo. Nepamätám si, že by som niekedy toľko stála pred akváriami a nedokázala sa od nich odtrhnúť. Toľko prekrásnych, podivuhodných a mne doteraz neznámych živočíšnych druhov pokope…

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Bratislavská kávová vlna 2.0

V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Budapešť – stav trvalých prázdnin

Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.

Pokračovanie...
v šálke

No Country for Old Bean

Prvýkrát som naživo videl aeropress v prešovskom Dublin Cafe v auguste 2014. Kávu z aeropressu pripravoval sám vtedajší vicemajster sveta v aeropresse Martin Karabiňoš a odvtedy som aeropress nevedel dostať z hlavy. Pre celkový obraz treba dodať, že som kávu v tom čase skoro vôbec nepil, svet kávy bol pre mňa vzdialený, nepochopiteľný a kaviarne čudným miestom. Chuť kávy som mal spojenú len s nepríjemnou horkosťou.

Pokračovanie...