Tag
Vyzerá to tak, že sa z jelenieho mäsa u nás stane na sviatky tradícia. Keď sme naposledy jeleninu kupovali, hneď som vedela, že zo sviečkovice bude Wellington na Silvestra. Vtedy je u nás vždy veľa ľudí a vždy sa snažím uvariť niečo špeciálne. Wellington som ešte nikdy nerobila a konečne naň prišiel rad.
Pokračovanie...
Pôvodný plán bol vyraziť na tohtoročný Strekovský festival vína aj s deťmi, ale ako to už býva, všetko bolo inak. Vo vlaku do Nových Zámkov, aj v autobuse do Strekova som sedel sám. Cesta rýchlo ubiehala a ja som si skracoval cestu pozorovním práve vrcholiacej žatvy. Bola nedeľa popoludnie, krásne letné počasie a ja som rozmýšľal, koho z vinárov tentoraz navštívim.
Pokračovanie...
Jar ma tento rok zaskočila. Niežeby som sa netešila na teplo a novú sezónu, ale akosi som si nestačila dosýta užiť zimných chutí. Ten mesiac, o čo prišla jar skôr, mi bude chýbať. Pár typicky zimných dobrôt sme si však užili. Som rada, že som sa posunula ďalej v domácom kvasení zeleniny, veľa som piekla, dokonca som stihla aj jedno mäsové ragú. (Zohnala som domáceho králika, tak som ho pekne dlho dusila na víne, mali sme pappardelle s králičím ragú, boli z neho aj lasagne a zo zvyškov mäsa ešta pár skvelých jedál. Toľko parádnej muziky z jedného králika…)
Pokračovanie...
Po minuloročnom Strekovskom festivale vína som si uvedomil, že je to na slovenské pomery výnimočný festival s neopakovateľnou atmosférou. Len zriedkavo sa stáva, aby ma nejaké podujatie tak pohltilo, že sa teším na jeho ďalší ročník. Po druhé, návšteva minuloročného festivalu bola pre mňa silným impulzom pre štúdium strekovského regiónu a vína, ktoré som dovtedy vôbec nevnímal. Začal som hľadať články o miestnych vinároch, o histórii regiónu, o pestovaní a šľachtení viniča Ondrejom Korpásom, o (ne)tradičných postupoch pri pestovaní a následnom spracovaní hrozna, o autentistoch…
Pokračovanie...
Sobota na južnom Slovensku. Kamarát ma vyhadzuje na železničnej stanici v Nových Zámkoch. Pýtam sa miestnych, kde je autobusová stanica, odkiaľ chodí kyvadlová doprava. Zisťujem, že je to len pár metrov. Opäť začína pršať, v ten deň už asi tretí krát. Na autobusovej stanici si sadám neďaleko hlučnej skupinky v pršiplášťoch a v pestrofarebných gumákoch. Podľa informácií z predchádzajúceho ročníka nepochybujem, že som na správnom mieste. Za pár minút prichádza autobus. Okamžite je plný veselých ľudí, ktorí sa navzájom zdravia a potriasajú rukou. Ešte sa ani nezavrú dvere, už sa niekto vpredu snaží otvoriť malú fľašku tokajského. Fľaša koluje a v autobuse je ako v saune. Snažím sa niečo vidieť cez špinavé okno. Nevidím nič, okrem toho, že stále prší. Ešte jedno zastavenie na námestí v Nových Zámkoch, kde sa do už aj tak plného autobusu snaží natlačiť niekoľko optimistov. Vidím, že vonku stojí ešte dvojnásobné množstvo ľudí. Za chvíľu sa akýmsi zázrakom poukladajú do ďalšieho autobusu za nami. Autobus zahučí a už naberá smer Strekov. Cestujem totiž na piaty ročník Strekovského festivalu vína.
Pokračovanie...
Nielen na zimu, ale aj na leto je dobré si spraviť zásoby do mrazničky. Mám na mysli všetky tie veci, na ktoré sa ťažko hľadá čas, keď vás teplé počasie ťahá von a nechcete tvrdnúť doma nad hrncami. Ragú, omáčky a vývary.
Pokračovanie...
Na bývaní na dedine sa mi páči, že tam ešte funguje výmenný obchod, respektíve „ja tebe, ty mne“. Niekto má domáce vajíčka, niekto med, iný zase famózne broskyne alebo morky. A najlepšie sa vymieňa za domácu barackovicu alebo víno. Nám sa takto občas pritrafí aj králik. Vákuovo baleného chladeného králika vídam aj v supermarkete, ale domáci je domáci. Viete odkiaľ je, že k vám necestoval cez pol Európy a teda je čerstvý. Takýto dar si vážim o to viac, že v obchode je poriadne drahý.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
