https://www.natanieri.sk

Tag

Česká republika

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Rok Brna

Posledný príspevok uplynulej sezóny zvyknem vždy venovať niečomu výnimočnému, niečomu, čo na mňa urobilo najväčší dojem a čo vo mne najviac ostalo. Prísľub, že je stále sa na čo tešiť a že to tu nie je až taká tragédia. Tentoraz to nie je konkrétny podnik, ani žiadna iniciatíva či konkrétny kolektív ľudí, ale mesto. Brno. Najväčšia radosť v tejto neradostnej dobe. Počítala som to, za minulý rok som bola v Brne až desaťkrát. S mužom, s priateľmi, sama s deťmi, na otočku po práci, na jeden deň, na jednu noc, na predĺžený víkend, cez letné prázdniny, dvakrát tesne pred Vianocami…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Vršovice 2022

Nápad ubytovať sa na jeseň v Prahe vo Vršoviciach bol môj. Chcela som ísť späť do štvrte, kde sme pred rokmi bývali pomerne často a osviežiť deťom spomienky na miesta, kde sme trávili veľa času. Ide o pokojnú rezidenčnú štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom, len nie je natoľko rušná a vyťažená a ani turisti sem toľko nechodia. Ide aj o strategicky výhodnú polohu, ak chcete mať na dosah juhovýchod mesta. Naši priatelia sa ubytovali o niečo južnejšie na pomedzí Vršovíc a Nuslí, tak sme pobehali aj časť Nuslí a dokonca sme odtiaľ aj na večeru do Dianu išli pešo.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Letná 2022

Kým sem začnem ukladať zápisky z novej sezóny, chcem ešte zaznamenať pár postrehov z Prahy a z Brna z minulého roka. V Prahe sme boli minulý rok celkovo trikrát a na počet dní to bolo zatiaľ asi najviac času, čo som tu kedy strávila. V lete padla voľba ubytovania na Letnú, na jeseň na Vršovice. Som rada najmä za deti, lebo som si pre ne vždy želala, aby im bola Praha blízka a známa. Ja som zas dohnala viacero pražských restov, splnila si kopec prianí a užila si jej do sýtosti. Niežeby som nešla do Prahy hneď teraz zas, či nemala tam už čo robiť, ale aspoň mi to mesto momentálne nechýba tak neznesiteľne.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v pohybe, v šálke

Čo sa inam nevošlo…

Kým sa dostanem k ostatným zápiskom z Čiech a Moravy, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Rok sa nesmie skončiť bez nich, lebo žiadna pozitívna skúsenosť by nemala ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pražské rána, káva a croissanty

Praha tento rok vôbec nebola v pláne. Do leta sme kvôli pracovno-školskému vyťaženiu nič nezvládali, leto sa nám beznádejne naplnilo inými destináciami a s jeseňou som po pravde už ani nerátala. Keď sa však blížili jesenné prázdniny a nič zásadné sa nedialo, rýchlo sme sa zariadili. Päť dní v Prahe, nič lepšie sa nám nemohlo stať. Nabiť sa energiou z krásneho mesta, výborného jedla, kávy, inšpiratívnych priestorov a ľudí, sa v dnešných časoch musí.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jeseníky I

Pôvodne to mala byť expedícia „Od Pradědu po Ještěd“. Vymyslela som si ju minulý rok počas pandémie ako záložný plán, ak by sa nedalo nikam inam cestovať. Prebádať toto tajomné severné pohraničie Čiech a Moravy som chcela už od čias, keď som sa o ňom učila ako decko na vlastivede – Zemská brána, Králický Sněžník, Karlova Studánka… Z expedície ako takej zišlo, ale práca na itinerári nevyšla nazmar. Operatívne som po ňom siahla, keď sme rozmýšľali, čo s voľným časom, keď mali byť deti v tábore. Voľba padla na nenápadné, skromné Jeseníky. Predpokladám, že drvivá väčšina z vás netuší, že niečo také, ako Jeseníky existuje. A že ani sami Česi by si Jeseníky na letnú dovolenku nevybrali. Hraničnú oblasť na pomedzí poľského a českého Sliezska, východných Čiech a severnej Moravy s pohorím Nízkeho a Hrubého Jeseníka, tzv. Východné Sudety. Ja mám ale tieto drsné kraje a jazykovo-kultúrne mixy rada a rada sa nimi nechávam vyviesť z komfortnej zóny. Skvelý tréning tolerancie spolunažívania a scitlivovania na inakosť. A prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Južný ťah

Je to náš najbližší sused a spriaznená duša. Južná Morava. Do hodiny sme tu autom z Bratislavy. Príjemne málo na to, aby sme tu mohli stráviť celý, plnohodnotný deň, prísť na otočku na kávu, víkendové raňajky alebo výlet. O Pálave a Mikulove som už písala, viete, že je to naša srdcovka a stávka na istotu. Ale Juhomoravský kraj nie je len Pálava, je tu najmenší český národný park Podyjí, je tu UNESCO Lednicko-valtický areál, Baťov kanál, rozprávkové zámky a jaskyne (Moravský kras) a, samozrejme, Brno. Plus víno, živý folklór, tradície, skanzeny a cenné archeologické náleziská. Neskutočný mix toho, čo nás láka, čo máme na dosah a kam ideme vždy, keď potrebujeme „vypadnúť“.

Pokračovanie...