Tag
Hoci je dnes Zelený štvrtok, recepty nebudú čisto zelené. Mám pocit, že zelenej je tento rok dosť už od februára. A ako si spestriť jedálniček? Farbami a korením. Koreňová zelenina v tomto čase už nie je v najlepšej forme a varená už naozaj nikoho nenadchne. Preto v tomto hluchom období využívam pečenie koreňovej zeleniny v rúre, ktoré krásne skoncentruje jej sladkastú chuť a prebudí v nej iskru.
Pokračovanie...
Ak sa momentálne nachádzate (či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne) v kapustnicovom ošiali, mám pre vás jedno osvieženie a vybočenie z normálu. Boršč. Ja viem, nič nové pod slnkom, ale! Toto nie je úplne štandardný boršč. (Podľa môjho muža vraj najlepší, aký kedy jedol, ale je pravda, že ich nejedol až tak veľa. Boršč je však jediné cviklové jedlo, ktoré zje, takže niečo na tom bude…) Vraj sa pravý boršč robí z kvasenej kapusty a čerstvej cvikly alebo kvasenej cvikly a čerstvej kapusty. Tak tu je tá druhá alternatíva. Predstavujem vám superstar mojej kuchyne – kvasenú cviklu.
Pokračovanie...
Zbožňujem plánovať a organizovať (vianočné) párty. Pripravujem sa na ne aj niekoľko mesiacov. Rozmýšľam, koho pozvať, aby bola spoločnosť pestrá, ale harmonická, rozmýšľam, čo budeme jesť, čo budeme piť, či bude aj nejaký špeciálny program, výzdoba, hudba, darčeky, kedy rozpošleme pozvánky… Od počítača sa plánuje skvele, realita je však vždy trochu drsnejšia. Niekedy mám pocit, že som sa za tie roky nič nenaučila, stále som tesne pred akciou v strašnom časovom prese, vždy mi chýba jeden deň, jedna hodina, jedna minúta… môj muž ma musí v týchto kritických chvíľach nenávidieť. Ale nakoniec to vždy všetko dobre dopadne, všetci vyzerajú byť spokojní a ja sa na druhý deň preberiem z tranzu a postupne zisťujem, že som zabudla vyložiť syrové oblátky, korbáčiky, ponúknuť ženám orieškový likér a dať M. ochutnať kimči a sriraču… Nabudúce.
Pokračovanie...
Ak by som mala na Slovensku podnikať v oblasti rýchleho pouličného občerstvenia, určite by som si otvorila stánok (food truck) s plackami. Podľa mňa by mali byť placky slovenský street food #1. Žiadne burgre, placky! Celoročne, nielen na vianočných trhoch. Všade a zo všetkého. Zo zemiakov, batátov, topinamburov. Z cukín a tekvíc. Z koreňovej zeleniny. Z kapusty, kyslej kapusty, pekinskej kapusty, kelu, ružičkového kelu. Z póru, cibule i zelenej cibuľky. Z ryže, krúp, bulguru, kuskusu, quinoy, pohánky, pšena, tapioky, strukovín…
Pokračovanie...
Viete, čo najlepšie účinkuje na jesenné blues? Ružová! Nie okuliare, ale, napríklad… cestoviny. Po a) od čias, keď som ich prvýkrát videla u Jamieho Olivera, som ich chcela urobiť a takto som si konečne odškrtla ďalší bod na „to do“ liste. Odškrtnutie akéhokoľvek bodu v akomkoľvek zozname mi vždy zlepší náladu. Po b) sezónna cvikla a cestoviny momentálne lietajú foodloverským éterom, stačí si vybrať. Po c) akákoľvek fyzická aktivita či ručná práca spoľahlivo zaženie spleen z konca leta. Po d) cestoviny sú liek na všetko. Vždy a v akomkoľvek množstve. Po e) ružovej nie je nikdy dosť… Dôvodov na prípravu domácich cviklových cestovín vám vymenujem, koľko len chcete. Mala som ich naplánované už od jari, inšpirovaná cestovinovým seriálom sestier Chiappových, ale až keď som ich uvidela aj v mojom obľúbenom Gardenistovi, bolo rozhodnuté.
Pokračovanie...
Aj tento rok sme sa dostali k peknej kôpke prepeličích vajíčok a mala som tak možnosť si z nich niečo nové vyskúšať. Už minule som pomýšľala na miniverziu škótskych vajec – namäkko uvarených vajec obalených v mletom mäse, strúhanke a vypražených na oleji. Dávno som ich chcela ochutnať, ale nelákali ma v tradičnej veľkosti. Proste sa mi zdali priveľké.
Pokračovanie...
Neplánovane sme sa v predvečer pravoslávnych Vianoc stretli s partiou priateľov v ruskom bistre Samovar. Nebol to zámer, tak to vyšlo. Sama od seba by som do ruskej reštaurácie nešla, najmä tesne po sviatkoch, keď som už chcela začať „normálne“ jesť. Nemám nič proti stredo- a východoeurópskej kuchyni, ale nie je to moja šálka kávy, pokiaľ práve neodpratávam celé dni sneh a nerúbem drevo… Z návštevy Samovaru si však odnášam dva pozitívne zážitky. Tým prvým je pitie čaju zo samovaru a druhým rodinná atmosféra podniku s pravou, nefalšovanou domácou stravou. V Samovare sa cítite ako na návšteve u priateľov. Domáci pán sa o vás stará, nalieva čaj, kým domáca pani vyvára peľmene a varenniky. (A ešte deťom pustia Mášu a medveďa, takže sa môžete nerušene baviť a jesť.) Ako doma.
Pokračovanie...
Za najzaujímavejšie na gastronómii považujem objavovanie nových chutí a chuťových kombinácií. Niektoré kombinácie sú večné a dokonalé, ako napríklad banán a čokoláda, paradajka a bazalka, jahňacie a rozmarín, ale ja rada objavujem tie svoje, ktoré možno iného neoslovia. Máte nejakú svoju obľúbenú kombináciu?
Pokračovanie...
Napriek tomu, že som už toho dosť ochutnala, vždy ma prekvapí, ako skvele dokáže jedlo chutiť. Aké nezvyčajné chute sa k sebe hodia a dokážu podporiť jedna druhú. Poznáte to, idete si spraviť nejaký rýchly obed alebo večeru, otvoríte chladničku, len tak zaimprovizujete a vytvoríte niečo, čo vás až nadvihne zo stoličky. Proste to zafunguje. Ako v kreslenom filme – zaiskrí nad vami žiarovka a rozbzučí sa alarm v hlave. Bzzz!!!
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
