https://www.natanieri.sk

Tag

degustačné menu

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenská prespávačka

Ako som pred prázdninami spomínala, do Pratera sme sa v lete ešte vrátili, a to rovno aj s prespaním. Doplnili sme si pestrú mozaiku tipov z tejto sympatickej viedenskej štvrte aj o skvelé ubytovanie v hoteli Superbude. Superbude v Hamburgu som mala na zozname miest, kde by som raz chcela prenocovať už veľmi dávno. Minulý rok nám to však v Hamburgu nevyšlo a preto, keď sa rysovala možnosť, že budeme spať vo Viedni, neváhala som ani sekundu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Šunka, prosecco a jedna noc v raji

Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

„Dům holubí“

Koľkokrát som si už hovorila, že „fine dining“, či „zážitkovú reštauráciu“ už viac nemusím, že je to pre mňa už vyčerpaná téma… Koľkokrát som si už povedala, že stačilo. Ale tak ako sa od určitého času snažím žiadne dvere v živote nezatvárať, ba práve naopak, otvárať stále nové a nové, urobila som výnimku. Nič som neplánovala, našlo si ma to samo. Keď sa nám ozvali priatelia – naši gastro parťáci, že majú rezerváciu do Taubenkobelu, či sa nepridáme, neváhala som ani na sekundu.

Pokračovanie...
v reštaurácii

Bukolický gastrozážitok spod Tatier

Pred takmer tromi rokmi som tu s úľavou písala, že už, chvalabohu, existujú minimálne dve miesta v Tatrách, kam môžem s čistým svedomím zavolať aj zahraničných hostí na dobré jedlo. Vtedy som písala o Culinariu Gaba Kocáka v Starom Smokovci, dnes mám niečo ešte autentickejšie. Je mi potešením predstaviť vám druhý skvost (pod)tatranskej gastronómie – Gašperov mlyn v Batizovciach. Pár rokov nám trvalo, kým sme sa do Batizoviec dostali, ale dočkali sme sa. Gašperov mlyn medzitým preveril čas, aj odchod pôvodného šéfkuchára Michala Škorca. No musíme povedať, že kuchyňa Gašperovho mlyna je v dobrých rukách, terajší šéfkuchár Jozef Breza je dôstojným pokračovateľom nápaditej slovenskej gastronómie, aká sa od počiatku v Gašperovom mlyne pestuje.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Roca a jeho bratia

Ako som spomínala, letenky do Barcelony som dostala ako darček na Vianoce, no hlavným prekvapením bola večera v slávnej rodinnej reštaurácii bratov Rocovcov El Celler de Can Roca v Girone. Minulý rok v októbri, keď muž robil rezerváciu, bola reštaurácia na druhom mieste v rebríčku The World´s 50 Best Restaurants, no na jar tohto roka sa stala jednotkou a my sme zrazu mali rezerváciu do najlepšej reštaurácie sveta. Aj keď nijako zvlášť netúžim po michelinských či iných top svetových reštauráciách, musím uznať, že ísť do najlepšej reštaurácie sveta je niečo, čo treba aspoň raz v živote zažiť. Má to štýl.

Pokračovanie...
v reštaurácii

Tatranská kulinária podľa Gaba Kocáka

Poznámka (2018): Reštaurácia ukončila svoju činnosť.

Roky som sa desila otázky známych a priateľov, kam sa ísť najesť v Tatrách, resp. kam vziať v Tatrách (zahraničných) hostí do reštaurácie. Výsledkom boli vždy rozpaky a bezradné krčenie plecami na jednej i druhej strane. Dnes je situácia iná a ja môžem s čistým svedomím všetkých poslať hneď na dve miesta. Jedno z nich – Culinarium v Starom Smokovci sme osobne vyskúšali.

Pokračovanie...