20. novembra 2014
Keď som tak rozmýšľala, koho by sme mohli z našich priateľov zavolať na výpomoc na zabíjačku, zistila som, že ani nemáme koho. Nepoznám nikoho z mojich rovesníkov, kto by nebol háklivý a vedel sa postaviť k práci s mäsom čelom. Ani ja nie som úplne „otrlá“, nedokážem, napríklad, ochutnávať surovú zmes na klobásy, krvavničky či žobrácku kašu. Nerada jem zabíjačkové špeciality, ak nie sú naše vlastné, ale neviem si pomôcť. Neviem nechať všetky tie generáciami udržiavané znalosti, remeslo a um našich starých rodičov len tak upadnúť do zabudnutia. Nikoho z mojich sesterníc a bratrancov tieto veci nezaujímajú, musím sa to naučiť aspoň ja. Keďže žiadne oficiálne rodinné recepty nemáme, spoliehame sa len na zručnosti a skúsenosti mäsiarov, ktorí mäso opracúvajú a výrobky ochucujú tak, ako sme v našom regióne zvyknutí a jediné, čo mi ostáva, je to všetko od nich odkukať.
Pokračovanie...