https://www.natanieri.sk

Tag

filtrovaná káva

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v šálke

Filter coffee, not people

Písala mi minule kamarátka z Tatier, kde bola s dcérou na liečení, že s kávou je to v Tatrách bieda. Nájsť v Tatrách pitnú kávu priam nemožné. Na moju poznámku, že si treba filtrovať vlastnú, odpísala, že nemá náčinie a obratom sa hneď aj opýtala, čo si má zaobstarať. Čím ma vlastne inšpirovala na napísanie tohto predprázdninového kávového manuálu na cesty. Lebo kým doma si vždy nejako poriadiť viete, na cestách si bez vlastnej kávy ani neťuknete. Moja rada preto znie: Filtrujte!

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Viedeň, leto a káva

Chodíte do Viedne na kávu? Možno by ste mali. Ak vaše plány s prázdninovým cestovaním po európskych veľkomestách zhatil obmedzený rozpočet či prečerpané dni dovolenky, ani tak sa objavovania veľkomiest a kávičkovania nemusíte vzdať. Do Viedne na kávu môžete skočiť aj v sobotu na otočku a hocikedy v roku, nielen cez prázdniny. Isté však je, že leto a dlhé teplé večery v meste sú obzvlášť podmanivé a nezabudnuteľné…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

„Budapešť je najlepšie mesto na svete!“

Z úst našich fafrnkov bolo túto okrídlenú vetu počuť celkom často. Niet sa čo čudovať. V ich päť a sedemročnom svete je (prvá) jazda na ruskom kolese zážitok, ktorý takýto superlatív znesie. Okrem toho, že sme sa s mužom rozplývali blahom z úprimnej detskej radosti, sme si so smiechom museli priznať, že aj my sme si ruské koleso užili. To je totiž ďalší benefit cestovania s deťmi. Dostanete sa na miesta, ktoré by vám inak ani nenapadli. Voziť sa v novembri na ruskom kolese? (Hoci za sparnej letnej noci s fľašou bubliniek, prečo nie?) Alebo ísť do Tropicaria? Trochu som prevracala oči, keď som videla, že sa nachádza v hnusnom nákupnom centre, ale vo vnútri ma naozaj dostalo. Nepamätám si, že by som niekedy toľko stála pred akváriami a nedokázala sa od nich odtrhnúť. Toľko prekrásnych, podivuhodných a mne doteraz neznámych živočíšnych druhov pokope…

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Budapešť – stav trvalých prázdnin

Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.

Pokračovanie...
v šálke

No Country for Old Bean

Prvýkrát som naživo videl aeropress v prešovskom Dublin Cafe v auguste 2014. Kávu z aeropressu pripravoval sám vtedajší vicemajster sveta v aeropresse Martin Karabiňoš a odvtedy som aeropress nevedel dostať z hlavy. Pre celkový obraz treba dodať, že som kávu v tom čase skoro vôbec nepil, svet kávy bol pre mňa vzdialený, nepochopiteľný a kaviarne čudným miestom. Chuť kávy som mal spojenú len s nepríjemnou horkosťou.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Forget love, fall in Brno!

Nikdy sa mi do nového roka nechce. Hoci sa naň teším. Len ten začiatok… Január je ako ranné vstávanie. Aj keď vás čaká skvelý deň, vstávanie je vždy šok. Ale rovnako ako na novom dni, aj na novom roku sú najlepšie plány a tešenie sa. Ako keď si poviete, že si po 6 rokoch dáte do poriadku zanedbané izbové kvety a konečne si založíte vysnívanú zbierku begónií. Alebo že už dáte spraviť takmer štvorročnému potomkovi detský fotoalbum. A budete viac cestovať.

Pokračovanie...