Tag
Teraz to vyzerá, že sme v lete chodili po samých škaredých, priemyselných mestách, kde „nič nie je“, ale okrem toho, že nie je pravda, že v Ostrave nič nie je, ma veľmi baví hľadať ihlu v kope sena a vidieť krásu tam, kde ju iní nevidia. Ísť tak trochu proti prúdu a užívať si prekvapené reakcie miestnych, čo, preboha, hľadáme v Ostrave. A ešte k tomu s deťmi?
Pokračovanie...
Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!
Pokračovanie...
This is the time of the year we all are on the move. Whether on culture, shopping or Christmas market hopping, you might find yourself in nearby cities and countries that you can take in a day. What to eat on these fun-packed trips? Let’s go to see Vienna today.
Pokračovanie...
V lete viac ako inokedy máme čas a chuť preskúmavať okolie nášho letného sídla a objavovať tak rôzne malé, skryté poklady tejto oblasti. Na prvý pohľad by som povedala, že tu nič nie je, ale každý rok nájdeme pár miest, ktoré náš pobyt na juhozápadnom Slovensku robia ešte lepším a príjemnejším. Či už je to čaro malých, dedinských termálnych kúpalísk so symbolickým vstupným, výjazdy do okolitých dedín za ich miestnymi špecialitami a podujatiami, alebo každoročné postupné objavovanie Nitry a jej noviniek.
Pokračovanie...
Ako sa budete prebúdzať v Berlíne, bude záležať od lokality a kvality tesnenia okien vašej izby. S takým náročným itinerárom, ako som mala pripravený ja, som veľa nešpekulovala a bookla hotel Mani v Mitte na rušnej Torstrasse. Dostatočne uspokojil naše nároky na komfort i estetično, mal odhlučnené izby a bol v správnej lokalite. Veď uznajte, kávičkári, mať The Barn za rohom, nie je vôbec zlé. O ostatných (gastro) lákadlách v okolí ani nehovoriac – magická Auguststrasse! A U-bahn pri hoteli sa tiež hodí, ak máte na Berlín našliapnuté, ako my.
Pokračovanie...
Dnes budeme šíriť osvetu, učiť sa pestovať kultúru, štýl, cibriť si chute, dobrý vkus a estetické cítenie. Všetko v jednom. Predstavte si, že máte dobrú spoločnosť, náladu, chceli by ste niečo osláviť, baviť sa, porozprávať sa, relaxovať alebo si len tak užiť deň. V peknom prostredí a s kvalitným občerstvením. Skrátka, stop plastovým fľaškám sýtených nápojov či vreckám lacného čaju, ktoré si môžete kúpiť kdekoľvek v samoške. Ako na to? Ukážeme si to na príklade Prahy.
Pokračovanie...Zabudla som vám povedať, že sme na Náplavke nazbierali nejaký videomateriál. Zachytili sme, hádam, apoň trošku jeho podmanivú a uvoľnenú atmosféru a prídete sa sem pozrieť, keď budete najbližšie v Prahe. V mrazivom a veternom počasí tu oceníte viac ako inokedy teplé jedlo a nápoje. Hoci, v tom mumraji medzi stánkami na nepriazeň počasia zabudnete. A ako som už písala, išli sme sem kvôli káve z Brewbaru, ale rovnako sme tajne dúfali, že sa stane zázrak a nájdeme tu, napríklad, aj grilovacie autíčko The Real Meat Society… Nenašli, tak sme sa za nimi vybrali na obed do … dozviete sa čoskoro!
Pokračovanie...
Dlho som tie túlavé topánky na pokoji nenechala, čo? Ale vravím si, ešte do Vianoc potiahnem, veď potom až do jari budem hibernovať doma „za pecou“, tak čo… Skočili sme do Prahy. Len tak. Na menej ako 48 hodín. Na D1 sme definitívne rezignovali a išli vlakom. (Inak, nechápem, ako niekto vydrží vo vlaku z Hamburgu až do Budapešti, mňa po 4 hodinách mrle žrali…)
Pokračovanie...
Ako som spomínala, letenky do Barcelony som dostala ako darček na Vianoce, no hlavným prekvapením bola večera v slávnej rodinnej reštaurácii bratov Rocovcov El Celler de Can Roca v Girone. Minulý rok v októbri, keď muž robil rezerváciu, bola reštaurácia na druhom mieste v rebríčku The World´s 50 Best Restaurants, no na jar tohto roka sa stala jednotkou a my sme zrazu mali rezerváciu do najlepšej reštaurácie sveta. Aj keď nijako zvlášť netúžim po michelinských či iných top svetových reštauráciách, musím uznať, že ísť do najlepšej reštaurácie sveta je niečo, čo treba aspoň raz v živote zažiť. Má to štýl.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
