https://www.natanieri.sk

Tag

fusion

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Ulice Londýna

Kým sa dostanem k tomu úplne najlepšiemu z Londýna, musím sa ešte zmieniť o jeho verejnom priestore a živote na ulici. Často sú to aspekty, s ktorými sa ako návštevník či turista konfrontujeme najviac a najviac ovplyvňujú náš dojem z mesta. Nie je to nič nové, že ako sa cítite vonku na ulici, nakoniec rozhodne o tom, či bol pobyt v meste pozitívny alebo negatívny a či sa doň budete chcieť ešte niekedy vrátiť, alebo nie. Londýn bol v tomto jednoznačne najväčším prekvapením. Zo žiadneho iného veľkomesta som za posledných desať rokov nemala lepší pocit.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Plány s Viedňou

S hrôzou som zistila, že posledný post z Viedne tu mám z augusta 2019(!). To je ako možné, veď to bolo len nedávno! Ale vec sa má tak, že do Viedne sme chodili aj potom, pomaly som zbierala materiál na niekoľko článkov naraz. Stále mi ale do nich niečo chýbalo, stále niečo nevychádzalo, stále bolo niečo iné prednejšie, až… prišla pandémia a spadla klec. Kým k zápiskom z iných miest som sa dodatočne vrátila, na viedenský post už nevydalo. Začali sa prázdniny, frenetické cestovanie a doháňanie zameškaného, nové zápisky, nové miesta, staré zážitky vzala voda. A pritom bola Viedeň náš posledný výlet v starých časoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Po práci na večeru a víno? Do Viedne!

Keď minule písala Klára z Prahy, že boli po práci na otočku na večeru v Plzni a aké to bolo skvelé, odpísala som, že my takto praktikujeme Viedeň, na čo zareagovala, že teda to by sa jej tiež páčilo. Vtedy som si uvedomila, aké šťastie máme, že tú Viedeň máme za rohom a mali by sme si ju viac užívať. Koľkokrát mi kamarátky píšu, že nemajú kam ísť v Bratislave na dobrú večeru a pýtajú sa ma s iskierkou nádeje, či som medzičasom neobjavila niečo nové…

Pokračovanie...
v kuchyni

Recept na život alebo tak nejako

Keď muž v októbri rozložil sous vide mašinu, že ide robiť bôčik, nemala som žiaden plán. Polovicu bôčika sme zjedli hneď so zemiakovou kašou, glazovanými šalotkami a salsou verde s tým, že zvyšok zamrazíme na horšie časy. Ani začiatkom decembra, keď som si plánovala sviatočné menu a revidovala zásoby v mrazničke, som nemala predstavu, čo z bôčika bude. Ešte ani keď som pozerala Nigellu v telke, kde pripravovala pork buns a mysľou mi prebleslo, že ich už konečne musím urobiť aj ja, mi to nedochádzalo. Bao buns som mala čerstvo v pamäti z Viedne a mala som ich zafixované skôr s hovädzím mäsom, bravčovým trhaným, či vyprážaným kuracím mäsom a na bôčik v mrazničke som ani nepomyslela.

Pokračovanie...
v reštaurácii

Ako si užiť Vianoce I

Konkrétne vianočné trhy. Nechcem začať hneď konfrontačne, ale ak si chcete užiť bratislavské vianočné trhy, nejedzte na nich. Keď si však neviete predstaviť Vianoce bez návštevy vianočných trhov a chodievate sa na ne pravidelne stretnúť s priateľmi, urobte si láskavosť. Kľudne tam choďte nakuknúť, poprechádzajte sa po vysvietených uliciach, ale neunúvajte sa míňať peniaze za presladené varené víno a kapustnicu z plastového taniera na stojáka. Majte štýl. Mám pre vás lepší nápad.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

4 zastávky na ázijskej ceste po New Yorku

Ázijské jedlo je pre našinca pomerne neznáma téma, možno to tu väčšine z vás nič nepovie, ale ak sa nájde čo len jeden človek, ktorého inšpirujem k prekročeniu vlastného tieňa, budem to brať ako úspech. Stojí to totiž za to. Kde som sa tentoraz inšpirovala ja? U toho najpovolanejšieho. Priznávam sa bez mučenia, nechala som sa absolútne ovplyvniť výberom Anthonyho Bourdaina. Stačilo mi pozrieť si diely „No reservation“ a „Layover“ z New Yorku a bolo vymaľované. Zožrala som mu to všetko aj s navijakom. Tak ako? Idete do toho so mnou?

Pokračovanie...