https://www.natanieri.sk

Tag

inšpirácie

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

12 zastavení na ceste po Južnej Morave

Veľmi som bola poctená, keď ma na jar oslovili z projektu Gourmet Jižní Morava, aby som sa stala hodnotiteľkou podnikov, nominovaných do tohtoročného gastro sprievodcu po Južnej Morave. Nielen preto, že tejto vzácnej iniciatíve veľmi fandím a byť aspoň na chvíľu jej súčasťou, je splnený sen, ale najmä preto, že som po skúsenostiach z hodnotenia brnianskych podnikov vedela, že to majú skvele zorganizované a tešila som sa na hodnotiteľské cesty, ako aj na záverečnú párty s vyhodnotením výsledkov a uvedením nových sprievodcov do života.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Plány s Viedňou

S hrôzou som zistila, že posledný post z Viedne tu mám z augusta 2019(!). To je ako možné, veď to bolo len nedávno! Ale vec sa má tak, že do Viedne sme chodili aj potom, pomaly som zbierala materiál na niekoľko článkov naraz. Stále mi ale do nich niečo chýbalo, stále niečo nevychádzalo, stále bolo niečo iné prednejšie, až… prišla pandémia a spadla klec. Kým k zápiskom z iných miest som sa dodatočne vrátila, na viedenský post už nevydalo. Začali sa prázdniny, frenetické cestovanie a doháňanie zameškaného, nové zápisky, nové miesta, staré zážitky vzala voda. A pritom bola Viedeň náš posledný výlet v starých časoch.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Zima, jar, jeseň, zima

Som tu! Na pár mesiacov som si dala pohov a užívala si intenzívne „tu a teraz“. Nasávala som svet offlinu čo to dalo a leto tento rok na blogu vynechala. Nechcela som strácať drahocenný čas slobody vysedávaním za počítačom. Po takmer ročnom deficite cestovania čisto fáza nasávania sveta. Všetko som si ukladala do hlavy ako do trezora na zimu, keď bude na slová a fotky dosť času. (Jedna z vecí, na ktoré sa najviac teším, keď si budem spätne prezerať fotky – ešte som ich nevidela – a pri písaní s odstupom rekapitulovať, čo všetko sme zažili.) Predtým ale, než sa pustím do zápiskov a postrehov z ciest, musím sa zmieniť o niekoľkých podnikoch z Bratislavy, o ktorých som už pred prázdninami nestihla napísať, ale ktoré tu chcem mať, lebo boli jedným z dôvodov, prečo sa mi ľahšie vracalo z ciest domov. Vždy je fajn si spísať pozitíva, na ktoré sa môže človek tešiť a dávkovať si ich ako kvapky proti blbej nálade.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Najkrajšie miesta

Keď už sa dá cestovať i mimo okres a doháňame zameškané, nespolupracuje počasie, klasika. Predminulý víkend sme to ale riskli a absolvovali maratón po obľúbených i nových krásnych miestach a nabili sa energiou do najbližších dní. Viac ako dobré jedlo či pitie mi chýba krása a príjemné vizuálne zážitky. Ak by mala Bratislava pocitovú mapu ako Praha, boli by to tie zelené bodky a škvrnky. Ale keďže ich je na môj vkus v Bratislave málo, rozširujeme si pomyselnú pocitovú mapu aj na okolitý rádius hodinu cesty od Bratislavy.

Pokračovanie...
v kuchyni

Kedy, keď nie teraz?

S teplým počasím sme sa definitívne zabývali na balkóne. Keď ho muž koncom minulého leta zrevitalizoval, aj mi bolo ľúto, že si ho s nástupom chladných dní už neužijeme. A vôbec, užijeme si ho niekedy dosýta, keď sme aj tak celú sezónu mimo mesta a mimo bytu? To som ešte nemohla tušiť, ako zaň dnes budeme vďační a že sa nám na dlhé týždne stane oázou normálnosti. Niekedy až po dlhšom čase zistíte, na čo bolo niečo dobré.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Wanderlust

V lete sme na balkóne vymenili stôl so stoličkami za pohodlné kresielka. Jedenie za stolom bolo síce praktické, ale zjesť večeru trvá len pár minút, kým vysedávať sa dá na balkóne aj hodiny. Kresielka sme si natoľko obľúbili, že sme sa s nimi po sezóne nevedeli rozlúčiť. Nasťahovali sme si ich na zimu do obývačky a leňošíme v nich pred telkou.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách

Nová generácia, nové zručnosti

Už som spomínala, že koncom minulého roka uplynulo dvadsať rokov od vydania Nigellinej formatívnej knihy How To Eat, míľnika nielen v tom, ako písať kuchárske knihy, ale hlavne v tom, ako ľudia jedlo vnímajú. A ako ho vnímajú v médiách. Tých výročí je v tomto období viac. Už dvadsať rokov nás zabáva Jamie Oliver, pred dvadsiatimi rokmi odštartoval TV doku experiment River Cottage (momentálne u nás môžete sledovať jej nemenej úspešnú austrálsku adaptáciu River Cottage Australia). Pred pätnástimi rokmi vyšla prvá kuchárka od Ottolenghiho

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...