Tag
V lete sme na balkóne vymenili stôl so stoličkami za pohodlné kresielka. Jedenie za stolom bolo síce praktické, ale zjesť večeru trvá len pár minút, kým vysedávať sa dá na balkóne aj hodiny. Kresielka sme si natoľko obľúbili, že sme sa s nimi po sezóne nevedeli rozlúčiť. Nasťahovali sme si ich na zimu do obývačky a leňošíme v nich pred telkou.
Pokračovanie...
Toto leto bolo u nás najmä o tanieroch. Po trinástich rokoch sme vymenili staré za nové, ale hlavne som veľa letných večerí na tanieroch aj servírovala. Je to jeden z mojich obľúbených spôsobov prípravy a úpravy jedál. Šaláty zo surovej, grilovanej či marinovanej zeleniny v hlbokej mise často nevyzerajú veľmi lákavo, ťažko sa premiešavajú s dresingom, nešikovne sa naberajú. Na veľkom servírovacom tanieri je to však už iná káva.
Pokračovanie...
Už som spomínala, že koncom minulého roka uplynulo dvadsať rokov od vydania Nigellinej formatívnej knihy How To Eat, míľnika nielen v tom, ako písať kuchárske knihy, ale hlavne v tom, ako ľudia jedlo vnímajú. A ako ho vnímajú v médiách. Tých výročí je v tomto období viac. Už dvadsať rokov nás zabáva Jamie Oliver, pred dvadsiatimi rokmi odštartoval TV doku experiment River Cottage (momentálne u nás môžete sledovať jej nemenej úspešnú austrálsku adaptáciu River Cottage Australia). Pred pätnástimi rokmi vyšla prvá kuchárka od Ottolenghiho…
Pokračovanie...
Ľudia sa ma občas zo srandy pýtajú, aké faily sa mi stávajú v kuchyni. Nepamätám si, že by som niekedy uvarila, alebo upiekla niečo, čo muselo ísť rovno do koša. Áno, stane sa, že niečo nevyjde úplne podľa mojich predstáv, ale … zjeme. V čom som však expert, je ničenie kuchyne, kuchynského riadu a … seba. S ostrým nožom som sama sebe nebezpečná. Pri krájaní hovädzieho na Stroganov som si raz odfaklila časť špičky ukazováka aj s nehtom. Mužove japonské nože zásadne nepoužívam. Ničím nože, prepaľujem ešusy, kanvice, obíjam taniere a šálky a koľkokrát sa mi už z rúk vyšmykla fľaša oleja, ani nepočítam. Clumsy Ninja šuviks.
Pokračovanie...Už je to takmer pravidlo, že na jar a na jeseň mám chuť sa hrajkať s cestovinami. Vyskúšať si nový druh, tvar, trochu experimentovať. Na zozname „cestoviny“ si preto odškrtávam ďalšiu položku a púšťam sa do tvarovania čohosi, čo pracovne nazývam „zlaté klasy“. Niečo medzi tortelli piacentini a culurzones, inšpirovaná Jamiem Oliverom a sestrami Chiappovými, som si chuťovo a tvarovo vyskladala svoju najnovšiu jesennú verziu cestovín z toho, čo som doma našla.
Pokračovanie...
Zaujímavé, že sa mi jedlá z cesta filo spájajú práve s jarou. Možno je to jarnými závitkami alebo echt špenátovými taštičkami spanakopita, ktoré sa mi okamžite vybavia, keď sa povie filo, ale možno aj tá jeho krehká textúra a ľahkosť mi pasuje skôr k odľahčeným, jarným jedlám. (V tomto prípade sa robme, že baklava neexistuje.)
Pokračovanie...
Už iste viete, že mám v čítaní food časopisov a kuchárskych knižiek pasiu. Nechcite vedieť, koľko mi ich muž minulý rok kúpil. Vyberá a kupuje mi ich sám od seba. Nepýtala som si vyslovene žiadnu z nich, ale teraz sú tu a pomaly nás vytlačia z bytu… Ale nie. Pár z nich mi teda poriadne otvorilo oči.
Pokračovanie...
Párkrát som už pred mužom spomenula, že nemám takú panvicu, čo by sa dala použiť do rúry, ale hovorila som to len tak, aby reč nestála, lebo bez celokovovej panvice sa žiť dá. Viem si predstaviť, že by som bez nej bola celý život a nič by sa nestalo. O to väčšie prekvapenie som zažila, keď som na Valentína dostala od muža profi železnú panvicu.
Pokračovanie...
Začiatok roka prináša novinky aj na poli gastro-osvety. Na Slovensku síce zase nič, ale, chvalabohu, máme šikovnejších susedov, internet a satelit, takže sa aj k nám dostanú všetky potrebné informácie. Respektíve, kto chce a hľadá, nájde…
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
