https://www.natanieri.sk

Tag

kam za dobrou kávou

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Dobré štvrte, zlé štvrte

Všetko zlé je na niečo dobré a vedieť si z každého negatíva vziať pre seba aj niečo pozitívne, považujem za jednu z najlepších životných zručností. Keď sme kvôli posunu letu nevedeli predĺžiť rezerváciu pôvodného ubytovania a museli sa na jednu noc ubytovať inde, vyzeralo to ako zbytočná komplikácia. Ale ako už aj Adam Gebrian kdesi spomínal, vďaka podobným komplikáciám často spoznáte miesta, kam by ste sa inak zrejme nikdy nedostali.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň chytá druhý dych

Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pámbů rozdal jiným městům všecku krásu

Kde sme to prestali? Aha, Olomouc a okolie… Nepoviem asi nič nové, aj tentoraz nás privábila Ostrava. Ostrava je ako magnet. Nič nemôže byť protichodnejšie, ako keď si porovnáte Ostravu a Olomouc, ale to prechádzanie z jedného extrému do druhého ma veľmi baví. Pozerám teraz na ČT dokumentárnu sériu Industrie, je fascinujúce sledovať takto spätne ex-post celý vývoj priemyselnej výroby, aj v súvislosti s našimi cestami po Sudetoch, Poľsku, Brne či Prahe. Nachádzam stále nové a nové súvislosti, trebárs pokiaľ ide o otázky ekológie počas socializmu a pod., a neprestáva ma to zaujímať. Takže späť do Ostravy a ostravsko-karvinskej uhoľnej panvy.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Južný ťah

Je to náš najbližší sused a spriaznená duša. Južná Morava. Do hodiny sme tu autom z Bratislavy. Príjemne málo na to, aby sme tu mohli stráviť celý, plnohodnotný deň, prísť na otočku na kávu, víkendové raňajky alebo výlet. O Pálave a Mikulove som už písala, viete, že je to naša srdcovka a stávka na istotu. Ale Juhomoravský kraj nie je len Pálava, je tu najmenší český národný park Podyjí, je tu UNESCO Lednicko-valtický areál, Baťov kanál, rozprávkové zámky a jaskyne (Moravský kras) a, samozrejme, Brno. Plus víno, živý folklór, tradície, skanzeny a cenné archeologické náleziská. Neskutočný mix toho, čo nás láka, čo máme na dosah a kam ideme vždy, keď potrebujeme „vypadnúť“.

Pokračovanie...