https://www.natanieri.sk

Tag

kaviarne s výberovou kávou

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Bergamo

Do Milána sme leteli nízkonákladovkou po starom ešte na letisko v Bergame, tak nám prišlo ako dobrý nápad rozšíriť si pobyt aj o Bergamo. Po skúsenostiach by som to dnes už ale neurobila, lebo z môjho pohľadu nie je o čo stáť. Netvrdím, že Bergamo nie je príjemná destinácia, povedzme, na predĺžený víkend, keď si potrebujete naozaj oddýchnuť a totálne vypnúť, ale na nejaké nasávanie inšpirácií, keď sa naopak potrebujete nabiť, to veľmi nie je. A ak aj do Milána cez Bergamo pôjdete, stačí si naň vyhradiť pár hodín po prílete alebo pred odletom a ušetriť si viac času (a hlavne nocí) na Miláno.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Budapeštianske bubliny

Budapešť je smutné kráľovstvo. Vykazuje všetky známky zle spravovanej spoločnosti. Peniažky z turistov tečú zjavne na iné miesta, ako do údržby a infraštruktúry mesta. Smutný príbeh. Roky zanedbávaný verejný priestor, špina, šokujúci zápach a exkrementy. Neudržiavané chodníky, fasády domov, príšerný vizuálny smog. Kombinácia nevkusu divokých 90. rokov a pozostatkov socializmu, zašlej slávy a nabubrelého heroizmu. Život ulice je v centre tristný. Okolie Parlamentu mŕtve, nábrežie rozbité, Židovská štvrť vyslovene nechutná. Pri živote to tu držia, hádam, už len tí turisti. Aký kontrast oproti Londýnu! Adam Gebrian hovorí, že stav vecí verejných prezrádza ochota ľudí sadnúť si na zem. Ak vidíte mladých sedieť len tak na zemi, na chodníkoch a na námestiach na dlažbe, je to známka dôvery v mesto a jeho správu. V Budapešti som mala problém po ulici aj chodiť, nieto si ešte niekam sadať. Aký rozdiel oproti Malage, kde profesionálne čistiace tímy pravidelne zoškrabujú z dlažby žuvačky a v noci ju umývajú vodou z cisterien, aby sa leskla ako zrkadlo. V Budapešti sa s káričkami s košom a metlou bezcieľne potulovalo sociálne najslabšie obyvateľstvo a o nejakej profesionalite, či údržbe nemohlo byť ani reči…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň chytá druhý dych

Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Ako chutí káva v Malage

Keď sa pozriete na mapu kaviarní s výberovou kávou v Malage, zistíte, že sa takmer všetky vyskytujú v širšom centre mesta, kde sa pohybujú turisti. Mohlo by sa zdať, že sú tam kvôli nim (čo je vlastne celkom sympatické). Ale možno je to tak, že domáce obyvateľstvo si na výberovú kávu nepotrpí, alebo za ňou chodí do centra, podobne ako my v Bratislave. Bola som preto zvedavá, čo zistíme a aká je kávová kultúra v Malage. Dobrou správou je, že kaviarní s výberovou kávou je v Malage dosť a káva v nich je veľmi fajn. Kávičkovanie v Malage si určite užijete.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Návrat krakovský

Po štyroch rokoch sme boli aj v Tatrách, čo znamenalo, že sme išli opäť do Krakova. Cesta z Tatranskej Javoriny do Krakova dnes trvá o dvadsať minút menej, ako pred kovidom. Poliaci o hodný kus potiahli diaľnicu do Tatier a som presvedčená, že o pár rokov to bude už len príjemná hodinka a dačo. Ďalším pozitívom bola atmosféra v Krakove. Trochu som sa obávala, či nebude v Krakove po rokoch kríz a ukrajinskej vojny napätie, ale boli sme príjemne prekvapení. Zdalo sa mi, že je mesto krajšie a upravenejšie, ako naposledy, no mohlo to byť aj tým, že nám tentoraz vyšlo počasie.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Letné rituály

Ako som písala minule, niektoré želania či predsavzatia sa plnia rýchlejšie, k iným sa dopracovávame pomalšie. Kvôli covidu a obmedzeniam v cestovaní do vzdialenejších destinácií, sme mali konečne čas pravidelne navštevovať Prahu, dobehnúť všetko zameškané a zostať „v obraze“. Už druhý rok sa nám darí tráviť s deťmi časť letných prázdnin v Prahe, čím vznikla ďalšia naša rodinná tradícia. Rituál. Deti si rok čo rok osviežujú povedomie o Prahe a my sa zas viac a viac orientujeme v meste. Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli bývať v Karlíne. Zájsť do všetkých obľúbených podnikov a navštíviť tie, ktoré sme minule nestihli. Potvrdilo sa nám, že Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Ak nechcete, nemusíte z neho vystrčiť nos aj niekoľko dní a v pešej dostupnosti máte úžasné miesta nielen z gastra, ale aj na trávenie voľného času, prechádzky či pamiatky.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Berlínska kávová nostalgia

Najviac som sa do Berlína tešila na kávičkovanie. Niektoré kaviarne s výberovou kávou spred siedmich rokov zanikli, veľa ich, samozrejme, odvtedy vzniklo a bola som zvedavá, kam sa celkovo berlínska kávová kultúra posunula a či je niečím špecifická. Či tu majú nejaký zvláštny kávový rituál, či pijú netradičné kávové nápoje, alebo či zvyknú jesť ku káve nejaký špeciálny koláč. Zistila som však, že ten posun nie je nijako zásadný a berlínska káva sa ničím nevymyká európskemu štandardu a oproti, trebárs, Barcelone sa mi zdala menej výrazná a zapamätateľná. Dokonca si myslím, že Berlín strčí do vrecka aj Praha, čo sa kreativity a odvážnosti týka. V káve sa dnes Berlín skrátka drží pri zemi.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Hamburské druhé šance

Hamburgom síce pokračovala moja júlová séria splnených životných prianí, ale ako vždy, nešlo všetko hladko. Prišli aj veľké sklamania. Nielen z celkového dojmu z mesta, z jeho pomerne nízkej úrovne gastronómie, ale aj zo smoly, ktorá sa nám lepila na päty v kultúrnych stánkoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Kutná Hora

Kutná Hora je presne ten typ menšieho mesta, kam sa už oplatí vypraviť na jednu noc a stráviť tzv. „quality time“ bez kompromisov. K Znojmu, Mikulovu či Litomyšlu nám tak do zbierky obľúbených mini destinácií pribudlo ďalšie miesto, ktoré má z nášho pohľadu všetko. Spektakulárne historické pamiatky, kvalitný verejný priestor, relevantné kultúrne stánky a v neposlednom rade dobré gastro. Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát zaručí, že si tu oddýchnete od stresu z veľkého mesta, ale stále budete mať pocit, že ste na výnimočnom mieste a za odmenu.

Pokračovanie...