Tag
Nie tak úplne, ale znie to lepšie ako „spracúvame vodku“. Keď raz v septembri prišiel muž z jednej akcie s fľašou vodky, jediné, čo mi napadlo, že „už tretia fľaša vodky v bare“. Bourbon, vermúty a likéry sa míňajú viac ako by mi bolo milé, len bieleho alkoholu akosi neubúda. Čo s ním? Čožeby, taká vodka vydrží bez ujmy aj desiatky rokov, ale fľaše zaberajú dosť miesta v bare, načim teda pohnúť s niektorými.
Pokračovanie...
Ďalší Silvester je za nami. Vždy sa naňho teším, lebo chystám mužovi narodeninovú oslavu. A keďže to tentoraz bola štyridsiatka, plány som mala veľké. Predstavy oslávenca však boli iné, tak sme Silvestra strávili tradične doma v kruhu najbližšej rodiny. Vymyslela som všetko tak, aby prípravy zabrali čo najmenej času a námahy, ale nakoniec bolo aj tak všetko inak. Došlo na plán C. Teplé jedlo. Losos. Coulibiac. Zjednodušenú verziu zo zvyškov ryže, konzervovaného tuniaka a vajec, zapečených v lístkovom ceste zvyknem bežne robievať ako chutný, rýchly obed. Recept s lososom poznám z fínskych vianočných večierkov. A navyše som na coulibiac narazila aj v knižke Daniel, ktorú som dostala od muža na Vianoce. To bolo znamenie, osud. Coulibiac si ma vybral.
Pokračovanie...
Leto sa prehuplo do druhej polovice, rok sa rúti z kopca ako divý. Teplo je až-až, nesťažujem sa, len sa tým trocha komplikuje varenie, lebo vyhrievať dom ešte aj sporákom, či nebodaj rúrou by už bolo neúnosné a neznesiteľné. Preto si vyberáme jedlá tak, aby sme ich zvládli uvariť vonku a v letnej kuchyni. Povyťahovali sme von všetky možné spotrebiče, dokonca sme sa spojili so susedmi a varili sme spoločne. Testovali sme ich nový kontaktný gril a piecku na pizzu. V piecke sme okrem skvelej pizze upiekli aj celý filet lososa, v kontaktnom grile pripravili komplet obed od mäsa až po zeleninu. Zapekali sme si chlebíky v sendvičovači, zalievali si kávu z rýchlovarnej konvice, všade naťahané predlžovačky a rozdvojky ako niekde v kempe. Naše pohrávanie sa s myšlienkou na spanie v stane našťastie zastavila až piatňajšia búrka. Veľmi radi sme nakoniec zaliezli do vyhriateho domu.
Pokračovanie...
Jahody nikdy neboli mojou srdcovkou, ale je to zrejme tým, že nie som naučená na dobré jahody. V našej záhrade sa jahodám nikdy veľmi nedarilo a odkedy si pamätám, vždy sme si jahody namáčali do kryštálového alebo práškového cukru. (Červený cukor v cukorničke a od jahôd zababrané papierové vrecko práškového cukru je jednou zo spomienok na prázdniny u babky.)
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
