Mikuláš

Tento rok sme boli opäť s deťmi na improvizovanom mikulášskom posedení, organizovanom u muža v práci. Aj tentoraz sme si mali priniesť vlastné občerstvenie. Tak som doniesla (niečo poriadne výdatné) slané aj sladké pre kolegov a ostatných rodičov. Lebo, priznajme si, deti na mikulášskom večierku jedlo zaujíma asi ešte menej ako kultúrny program. Teda okrem nášho syna. Ten Mikuláša a jeho družinu vôbec nevnímal. Jediné, čo ho trápilo, že sa cez nich nevedel dostať dozadu k bufetovému stolu. A reval, keď mu Mikuláš dával balíček nie preto, že sa bál, ale preto, že ho práve vyrušil v jedení… Čo tam po Mikulášovi, keď je všade naokolo toľko jedla!