Tag
Presne takto som si to predstavovala. Vonku sychravo a nevľúdno, konečne sa môžem bez výčitiek svedomia zakutrať doma a užívať si všetky knižky, časopisy, ručné práce, čaje, filmy a podcasty, ktoré som si od jari syslila presne na tieto chvíle. Ak ešte nemáte dosť svojich obsesií, tu je pár tipov a inšpirácií na nadchádzajúce dlhé zimné večery.
Pokračovanie...Videli ste už Ugly Delicious s Davidom Changom na Netflixe? Očakávali sme s mužom túto novú gastro sériu s nadšením, máme radi Davida Changa a veci, ktoré robí. Nesklamal nás ani tentoraz. Skvele natočené, s výbornými filmárskymi nápadmi a vtipnými úvodmi. Po formálnej stránke je Ugly Delicious pankáčskym pendantom uhladeného a trochu snobského Chef’s Table, z ktorého si dobre uťahuje. Najmarkantnejšie je to badať na vyjadrovacích prostriedkoch, ktoré sú mierne povedané jadrné. No nie je v tom nič samoúčelné. Za drsnou fasádou Ugly Delicious je čistý skvost. Vidno za ním mesiace a mesiace tvrdej práce a umu množstva šikovných a kreatívnych ľudí.
Pokračovanie...
Dnes (na prvý pohľad) tak trochu detsky. Piškóty a puding, slovenský dvojboj, bez ktorého si mnohí nevieme predstaviť nejeden olovrant, nedeľný dezert či oslavu. Ale viete čo? Na puding v prášku som si za posledné roky vytvorila celkom slušnú averziu. Veľmi nerada ho (deťom) varím. Odkedy sa poctivé cukrárske majstrovstvo našich starých mám scvrklo na sypanie práškov do čohokoľvek? Keď si totiž prečítate, čo obsahuje „zlatý klas“, zistíte, že ide vlastne len o kukuričný škrob, arómu a farbivo. Nemám nič proti škrobu, veď dnešné supermarketové mliečne výrobky by bez škrobu vlastne ani nedržali pokope, ale odmietam škrob s arómou a farbivom nazývať pudingom.
Pokračovanie...
Minulý týždeň ma všetko zavalilo ako lavína. Sled vlečúcich sa chorôb a neduhov celej rodiny v kombinácii so šialeným počasím a vysokým pracovným nasadením u mňa eskaloval do úplného vyčerpania tela. Káó. Do toho mala prísť cez víkend menšia rodinná svadobná hostina a v nedeľu dozvuky u nás… Ale je celkom možné, že práve to ma postavilo na nohy, lebo ako sa vraví: „Keď nevládzeš, pridaj!“
Pokračovanie...
Dnes by som vás chcela nahovoriť na yorkshirský puding. Nie je to „puding“, skôr nákyp a už vôbec nie sladký, aj keď sa dá jesť aj nasladko. A vlastne je jedno, ako sa volá, hlavne, že je skvelý. A preto tu u mňa nesmie chýbať.
Pokračovanie...
Už mám aj ja svoj recept na kysnuté cesto. Nerobím ho ešte „od oka“ ako skúsené staré mamy, ale je mi už zhruba jasné, čo všetko doňho chcem a ako s ním mám pracovať. Na sladké koláče uprednostňujem čerstvé droždie, pridávam do cesta žĺtky a roztopené maslo. A veľa soli. Jediné, čo sa vždy mení, je množstvo mlieka, to treba naozaj pridávať podľa okolností – teploty a vlhkosti vzduchu, kvality a nasiakavosti múky a „trafiť“. Dostať to do krvi sa dá len praxou. Piecť a piecť a piecť.
Pokračovanie...
Konečne došlo aj u nás na churros. Siahla som po nich hlboko, hlboko do zoznamu dobrôt na vyskúšanie, už som ani nedúfala, že sa k nim niekedy dopracujem… Mohli by to byť romantické raňajky do postele, mohla by to byť sladká bodka po valentínskej večeri, či maškrta pre kamarátky ku káve. Plus, sú fašiangy, tak kedy, ak nie teraz?
Pokračovanie...
A je tu ďalší príspevok na tému pasta. Ak ste si náhodou kúpili semolinovú krupicu a neviete, čo s ňou, tu je jeden tip – rímske gnocchi. Nie sú to tie všeobecne známe a rozšírené zemiakové gnocchi, ale semolinové, typické pre oblasť Ríma. Stručne povedané – uvaríte si hustú „krupicovú“ kašu, necháte ju stuhnúť, formičkou z nej povykrajujete kolieska a zapečiete ich s maslom a syrom. Výborná alternatíva k polente, ale aj ako samostatné jedlo alebo sýta príloha.
Pokračovanie...
Je na pováženie, že píšem už druhý post o britskom jedle za posledný mesiac. Ešte minulý rok som mužovi hovorila, že si už musím všetky britské recepty na blogu označiť kľúčovým slovom „britská kuchyňa“, lebo ich tu mám už nejako veľa a čo je najzaujímavejšie, patria medzi moje najobľúbenejšie a najčastejšie varené domáce jedlá. Určite je to tým, že britskú scénu podrobne sledujem a som ňou najviac ovplyvnená, ale objektívne musím povedať, že za posledných desať rokov sa britské jedlo dosť zrehabilitovalo, zmodernizovalo a zažíva zlaté obdobie.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
