Čo sa inam nevošlo…
Na záver prázdninových zápiskov z ciest po Čechách a Morave ešte pár čriepkov z miest starých i nových, ktoré sa inam nevošli, ale nemali by zapadnúť.
Pokračovanie...Tag
Na záver prázdninových zápiskov z ciest po Čechách a Morave ešte pár čriepkov z miest starých i nových, ktoré sa inam nevošli, ale nemali by zapadnúť.
Pokračovanie...Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…
Pokračovanie...Do Nitry sme začali chodiť až s deťmi, keď sme si s nimi chceli spestriť pobyt na letnom sídle. Vláčikom na hrad, do Mestského parku, do kina… a vždy popri tom na zmrzlinu do Gio Caffe. Tá bola dlhé roky našou (jedinou) povinnou jazdou v Nitre, jej chýr nás vlastne do Nitry prvýkrát privial. Postupne však pribúdali nové a nové podniky a objavovali sa ďalšie možnosti, kam na občerstvenie, za nákupmi rôznych delikates či za zábavou. Tak vznikla naša „nitrianska mapa“, ktorá sa stále utešene rozrastá a na ktorej nás, zdá sa, stále čosi čaká. Nitra je pre nás esenciou teplých letných dní a tešenia sa na prázdniny s deťmi.
Pokračovanie...