Tag
Posledné dva, tri roky jedlo na Štedrý deň dosť minimalizujem. Nikdy mi nešlo do hlavy, prečo musí byť aj v dnešných časoch na štedrovečernom stole toľko jedla a toľko chodov. A keďže Vianoce robím ja a na Štedrý deň sme sami, nič mi nebráni, aby naše sviatky boli štedré, ale umiernené. Rezignovala som na akékoľvek škrečkovanie, vypekanie, vyváranie a poňala Vianoce naozaj symbolicky.
Pokračovanie...
Podľa frekvencie jahodových príspevkov na tomto blogu badám, že naše jahody sú vo forme tak raz za dva roky. Jeden rok sú výborné, je ich veľa, druhý rok ich je málo a nestoja za nič… Tento rok je ten prvý prípad. Máme za sebou náročný víkend spracovávania jahôd, ale nechceli sme sa vzdať ani dobrej grilovačky, tak som rozmýšľala, ako spojiť príjemné s užitočným.
Pokračovanie...
Kým sa pustím do adventno-mikulášsko-vianočného rozjímania, chcem sa s vami ešte podeliť o jeden krásny gastronomicko-pobytový zážitok zo Slovenska. V lete sme si s mužom pripomenuli 5. výročie svadby a ako áno, ako nie, na deň presne, ale s trojmesačným oneskorením sme zasadli ku skvostnej večeri v dobrej spoločnosti, so zaujímavým programom, luxusným ubytovaním a romantickými raňajkami v príjemnom prostredí reštaurácie Afrodita čereňanskeho kaštieľa u pána Mariána Fila – majiteľa a šéfkuchára v jednej osobe. A bolo nám naozaj potešením. Hneď na úvod musím povedať, že ani ja, ani môj muž neholdujeme podnikom takéhoto typu, ale musím uznať, že ako zážitok na výnimočnú príležitosť to naozaj stálo za to. Navyše, ústretovosť personálu, takmer rodinná atmosféra, pohoda a maximálna pozornosť a starostlivosť pána domáceho robí z tohto miesta čosi úplne iné, ako sa na prvý pohľad zdá.
Pokračovanie...
Naša tohtoročná vianočná párty bola trochu iná. 8 dospelých, 6 detí, 1 migréna (chvalabohu, nie moja)… nemusím ďalej vysvetľovať. Nestihla som ani vianočnú výzdobu, ani prestrieť a naaranžovať jedlo, ani ho dokončiť včas . Nestihli sme poriadne fotiť, no proste chaos.
Pokračovanie...
Pôvodne som mala iné plány na víkendové varenie. Vzhľadom na to, že cez týždeň s deťmi varím obedy „jednou rukou, na jednej nohe a s očami na zadku“, cez víkend v kuchyni relaxujem a varenie si užívam. Škrt cez rozpočet mi spravil muž po návšteve Benihany – očarený agedaši tofu – otázkou, či by som také vedela spraviť doma. Chvíľu o agedaši tofu ešte básnil a zaklincoval to poznámkou, že „kamoške sa ešte nikdy nepodarilo.“ Bez toho, že by som si naštudovala, o čo ide, som sa téme agedaši tofu vyhýbala, ale keď mi muž v piatok po práci zavolal rovno zo Seoul Plazy, že kupuje vločky bonito, nebolo viac úniku.
Pokračovanie...
Po roku sme sa opäť zabývali na balkóne. Muž zrenovoval záhradný nábytok, ja som zabezpečila krásne muškáty a zavesili sme aj detskú hojdačku pre nášho najmenšieho. Obe deti zaspali a my sme si mohli dať náš prvý tohtoročný obed na balkóne.
Pokračovanie...
Vrátiť sa po piatich dňoch nemocničnej stravy k slušnému a normálnemu jedlu bola neskutočná úľava. Takú hrôzu, akú dostávajú pacienti v ružinovskej nemocnici neželám nikomu ani len vidieť, nie ešte jesť. Až v takomto pekle si človek uvedomí, aké má šťastie, že vie, čo je to dobré jedlo a môže ho mať. S pôžitkom som si vychutnávala najmä kopce čerstvej zeleniny a mala som hroznú chuť variť, aj keď mi to okolnosti nedovoľovali.
Pokračovanie...
Tesne pred Vianocami sme dostali prepeličie vajíčka. Každému jedlému daru sa poteším, nezvyčajnému o to viac. Sama som si nikdy prepeličie vajíčka nekúpila, považovala som ich za zbytočný luxus, ale teraz som sa presvedčila, že tak ako si občas, sviatočne, doprajeme nejakú tú drahšiu lahôdku, môžeme si dopriať aj prepeličie vajíčka.
Pokračovanie...
Uhorka teda nie je veľmi „cool“ zelenina. Či už šalátová alebo nakladačka, s uhorkami je u nás dosť nuda. Na popularite im túto sezónu nepridala ani španielska aféra, takže si myslím, že by sme ich mali nejako rehabilitovať a dať im druhú šancu.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
