https://www.natanieri.sk

Tag

reštaurácia

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Vianoce v Miláne

Po vydarených Vianociach v Ríme sme vedeli, že si Vianoce v Taliansku zopakujeme. Mali sme už skúsenosti, aké-také predstavy a know-how z Ríma a verili sme, že to zvládneme aj inde. Pohodlný, priamy a krátky let z Bratislavy nakoniec rozhodol, že Vianoce strávime v Miláne. Nikto z nás tam predtým nebol, naše očakávania boli vysoké. Veľa ľuďom sa síce chladné a šedivé Miláno nepáči, tvrdia, že je to najmenej talianske mesto, ale mňa tento fakt, paradoxne, lákal. Veľmi sme boli zvedaví…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň chytá druhý dych

Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Víkend v Ostrave

Teraz to vyzerá, že sme v lete chodili po samých škaredých, priemyselných mestách, kde „nič nie je“, ale okrem toho, že nie je pravda, že v Ostrave nič nie je, ma veľmi baví hľadať ihlu v kope sena a vidieť krásu tam, kde ju iní nevidia. Ísť tak trochu proti prúdu a užívať si prekvapené reakcie miestnych, čo, preboha, hľadáme v Ostrave. A ešte k tomu s deťmi?

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Brno od zimy do jari

Ešteže to Brno máme. Keď sa nedá do Prahy, istí to aspoň Brno. Nebudem preto tentoraz čakať, kým sa mi nazhromaždí viac brnianskeho materiálu, dám sem rovno pár noviniek a tipov, aby ste sa mohli zariadiť, keď na to príde. Čo je v Brne nové? Dinners by Eggo sa presunuli zo stredy na piatok, takže si môžete večeru spojiť aj s nejakou tou kultúrou, v kľude prenocovať a ráno si zájsť na kávu, raňajky, nakúpiť na Zelňák a zažiť pomalé sobotné ráno na brniansky spôsob. Ak sa chystáte v Brne do ZOO, pri zastávke MHD Zoologická zahrada si môžete kúpiť kávu v pobočke Mitte v nízkej budove vedľa Dopravného podniku, čo tu stojí. Káva je síce len na stojáka a do papierových pohárov, ale keď vás núdza pritlačí, možnosť tu je. Soul bistro na Jezuitskej ukončilo svoju prevádzku kvôli celkovej rekonštrukcii budovy, v ktorej sa nachádzalo a zatiaľ sa nevie, či budú vôbec v podnikaní pokračovať.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Drážďany

Pred polrokom by mi ani nenapadlo, že pôjdem do Drážďan. Vôbec to nebolo v pláne, ani v dlhodobom horizonte. No jeden dokumentárny film o výtvarnom umení všetko zmenil. A ako to tak býva, následne sa z viacerých strán zišlo niekoľko podobne objavných momentov a cesta do Drážďan na Veľkú noc sa začala rysovať. Keďže je toto primárne blog o jedle, musím hneď na úvod povedať, že kvôli jedlu do Drážďan nechoďte. Vážne. Ale ak budete mať v Drážďanoch nejaký iný cieľ, jednu-dve noci tu určite prežijete bez ujmy. Dnes to teda budú hlavne tri famózne kultúrne zážitky a pár tipov, kam popri tom na dobrú kávu, raňajky, víno a jedlo.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Granada na otočku

Niežeby sme sa v Malage nudili, ale od začiatku sme počítali s tým, že si jeden-dva dni ušetríme aj na nejaký výlet do okolia. Nakoniec sme sa rozhodli pre Granadu. Zrýchleným vlakom, ktorý mal po ceste len dve zastávky, sme tam boli raz-dva a to sme sa ráno nemuseli nijak náhliť. Stihli sme sa pred odchodom naraňajkovať a po návrate ešte aj navečerať v Malage. Výhodou vlaku je, že si po ceste pozriete krajinu a tá sa naozaj dramaticky zmenila. Po hodinovej ceste sme si na obzore začali všímať zasnežené vrcholy majestátneho pohoria Sierra Nevada a v uliciach Granady potom aj dopravné značenia a smerovníky na lyžiarske strediská a lanovky.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Návrat krakovský

Po štyroch rokoch sme boli aj v Tatrách, čo znamenalo, že sme išli opäť do Krakova. Cesta z Tatranskej Javoriny do Krakova dnes trvá o dvadsať minút menej, ako pred kovidom. Poliaci o hodný kus potiahli diaľnicu do Tatier a som presvedčená, že o pár rokov to bude už len príjemná hodinka a dačo. Ďalším pozitívom bola atmosféra v Krakove. Trochu som sa obávala, či nebude v Krakove po rokoch kríz a ukrajinskej vojny napätie, ale boli sme príjemne prekvapení. Zdalo sa mi, že je mesto krajšie a upravenejšie, ako naposledy, no mohlo to byť aj tým, že nám tentoraz vyšlo počasie.

Pokračovanie...