Tag
Ach, to boli sviatky! Po piatich rokoch som si ich konečne užila pekne piánko. Veľa spánku, veľa čítania, veľa návštev, veľa varenia, veľa ničnerobenia, úplný reset. Až sa mi do toho ďalšieho roka nechce. Už to začína byť nepríjemné. Akonáhle sa po toľkých rokoch non-stop bez klasických víkendov a dovoleniek „vypnem“, neviem sa znova naštartovať. Asi sa budem musieť naučiť relaxovať, či čo…
Pokračovanie...
Dnes by som vás chcela nahovoriť na yorkshirský puding. Nie je to „puding“, skôr nákyp a už vôbec nie sladký, aj keď sa dá jesť aj nasladko. A vlastne je jedno, ako sa volá, hlavne, že je skvelý. A preto tu u mňa nesmie chýbať.
Pokračovanie...
Viete, čo najlepšie účinkuje na jesenné blues? Ružová! Nie okuliare, ale, napríklad… cestoviny. Po a) od čias, keď som ich prvýkrát videla u Jamieho Olivera, som ich chcela urobiť a takto som si konečne odškrtla ďalší bod na „to do“ liste. Odškrtnutie akéhokoľvek bodu v akomkoľvek zozname mi vždy zlepší náladu. Po b) sezónna cvikla a cestoviny momentálne lietajú foodloverským éterom, stačí si vybrať. Po c) akákoľvek fyzická aktivita či ručná práca spoľahlivo zaženie spleen z konca leta. Po d) cestoviny sú liek na všetko. Vždy a v akomkoľvek množstve. Po e) ružovej nie je nikdy dosť… Dôvodov na prípravu domácich cviklových cestovín vám vymenujem, koľko len chcete. Mala som ich naplánované už od jari, inšpirovaná cestovinovým seriálom sestier Chiappových, ale až keď som ich uvidela aj v mojom obľúbenom Gardenistovi, bolo rozhodnuté.
Pokračovanie...
… zvykol hovoriť dedko, keď sa na poliach zožalo obilie. Aj naša záhrada je z týždňa na týždeň smutnejšia a smutnejšia. Všetko už len dozrieva a čaká na babie leto, aby dokonalo svoju púť. Niet však času na tiché rozjímanie. Ešte nie. Varila sa rajčinová šťava v kotli, vyberali zemiaky, zavárali broskyne, grilovali nektárinky, papriky, baklažány a v nedeľu na obed rebierka.
Pokračovanie...
Dobre, na prvé rande, alebo príležitosť, keď treba urobiť dobrý dojem, by som rebierka asi neodporúčala. Inak si myslím, že rebierka do spoločnosti určite patria. Keď mi mama povedala, že jej prídu kolegovia na meninovú oslavu a bude robiť rebierka, trochu ma výber hlavného chodu prekvapil, ale nakoniec, prečo nie? Veď my sme mali rebierka dokonca aj na svadbe. A podľa kôp obratých kostí na tanieroch bolo jasné, že to bola dobrá voľba.
Pokračovanie...
Koľkokrát som sa už presvedčila, že ani nie tak to, čo máte v šaláte, je dôležité to, ako ho máte ochutený. Ak by ste mali k dispozícii 10 kíl nejakej zeleniny a každý deň si z nej dali šalát s iným dresingom, určite by sa vám neprejedla. Problém je v tom, že sa ľuďom zdá príprava zálievok a dresingov zdĺhavá, náročná a možno aj nepodstatná. Ja si to nemyslím a možno aj preto som naučila jesť môjho muža šaláty tak, že si ich sám pýta.
Pokračovanie...
Teraz budem hovoriť o domácom varení a konzervách. (Profesionálny kuchár má variť a nie otvárať konzervy, či rozmrazovať polotovary.) Ani doma však nie je dôvod používať sterilizované šampiňóny, keď sú celoročne dostupné čerstvé. Ani sterilizovaný hrášok či kukuricu, keď sú v každom supermarkete dostať mrazené. Navyše, sterilizovaný hrášok chutí úplne inak ako mrazený, sterilizované šampiňóny inak ako čerstvé.
Pokračovanie...
Minule ma v reštaurácii dostal obyčajný šalát. Mala som chuť (ako vždy) na šalát a nemusela som si ju nechať zájsť ani po nahliadnutí do jedálneho lístka, ani potom, čo mi ho priniesli. Poctivý, kvalitný a chutný šalát. Natrhaný ľadový šalát, rukola, krevety a parmezán. Kopec parmezánu, poriadne hobliny, pokropené olivovým olejom a balzamikom. Také husté a sladké balzamiko som v reštaurácii ešte neochutnala. Šalát som zbodla do posledného lístočka, len všetok ten parmezán som už nevládala. A kde to bolo? Ehm, v Budapešti…
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
