Tag
Presne takto som si to predstavovala. Vonku sychravo a nevľúdno, konečne sa môžem bez výčitiek svedomia zakutrať doma a užívať si všetky knižky, časopisy, ručné práce, čaje, filmy a podcasty, ktoré som si od jari syslila presne na tieto chvíle. Ak ešte nemáte dosť svojich obsesií, tu je pár tipov a inšpirácií na nadchádzajúce dlhé zimné večery.
Pokračovanie...
Školský rok je v plnom prúde, už aj my máme doma školáčku a náš život naberá stále vyššie obrátky. Za nami je len prvý mesiac „normálneho“ režimu a ja som už úplne hotová. Ako budem vyzerať v decembri, netuším… Vypúšťam. Uľahčujem si všade, kde sa dá. Nežehlím, neupratujem, cez týždeň nevarím. Znižujem frekvenciu blogovania na 2 – 3 príspevky do mesiaca, uvidím, ako na tom budem. Je toho toľko, čo by som chcela robiť, ale neviem, čo skôr…
Pokračovanie...
Na niektoré veci si v živote treba počkať. Pamätám si, ako sa mi voľakedy triasla ruka, keď som si mala kúpiť kus parmezánu alebo vanilkový struk. Až mi bolo ľúto ich použiť. Zdali sa mi pridrahé. Dnes ich už považujem takmer za základné ingrediencie vo svojej kuchyni a už mi ani nepríde, že sú také drahé. Zvykla som si. Rovnako to bolo aj so šafranom. Všetky recepty, do ktorých išlo nad (moju pomyselnú) mieru šafranu (rozumej viac ako pár vlákien), som odsúvala do úzadia a ani som len neuvažovala, že by som podľa nich mohla variť.
Pokračovanie...
A sme doma. Ďalšie prázdniny za nami. S najväčšou pravdepodobnosťou moje posledné prázdniny s deťmi doma. Na dobré sa rýchlo zvyká. Môcť ráno vypustiť deti na dvor (a večer ich zase zahnať dovnútra), vybehnúť do záhrady a vybrať si, čo budeme jesť, je na nezaplatenie. Luxus, ktorý som si mohla na 2 mesiace dovoliť. Najlepšia (materská) dovolenka na svete.
Pokračovanie...
Posledné týždne pred sviatkami som sa už nevedela dočkať piatka 21. decembra. Muž si vzal medzi sviatkami dovolenku a zostal s nami celých 11 dní, čo bola pre mňa neskutočná úľava, lebo polovičné odbremenenie od každodennej rutiny s deťmi mi poskytlo viac voľného času a priestoru – ako ináč, na varenie. Celkovo mám pocit, že tak, ako bol rok 2012 asi náš najlepší, aj tieto sviatky boli (aspoň pre mňa) najlepšie, aké si pamätám. Žiadna telka, žiadne ničnerobenie. Môj čas bol naplánovaný na minúty a hoci som si toho občas nabrala na rohy priveľa a občas sa aj nedarilo, koniec dobrý, všetko dobré. Silvestrovské menu bol môj kuchársky vrchol roka. Proste top.
Pokračovanie...
Istý fínsky režisér spomínal vo svojom osobnom blogu nedávnu návštevu Slovenska počas filmového festivalu. Jediné, o čom bol schopný písať, bol šok, aké presolené jedlá jedia Slováci. Vraj aj minerálku máme slanú. Chudák, keby ten vedel, že naše deti vyrastajú na rozprávkach, kde soľ je nad zlato a na soletkách a pletienkach posypaných kryštálikmi soli…
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
