sirup

Každý považujeme za hodnotné alebo dôležité niečo iné. Ja som momentálne hrozne pyšná, že sa naša ledva dvojročná dcéra suverénne pohybuje po záhrade a pozná zeleninu a ovocie. Alebo si vykračuje po ulici, nakúka do záhrad a hovorí, čo vidí: „papiika!“, „ajšinky!“, „japko!“… Často z obeda vyje len „šaák“, z raňajok „uhooku“ a z tuniakového šalátu vyzobkáva „sibuuku“. Jasné, nepohrdne sladkosťami, ale keď ju počujem, ako si od dedka pýta už druhú hrušku, vravím si, že je na dobrej ceste nestať sa nevedomou konzumentkou blafov.