Tag
Nápad ísť v rámci španielskeho projektu na niektorý z ostrovov bol v hre už dávnejšie, ale až keď sa v októbri vrátil muž nadšený z cyklistiky na Malorke, išli sme do toho. Nerada chodím na miesta s nadmerným turizmom, Malorku som dlho nebrala do úvahy, nechcela som prispievať k zhoršovaniu situácie aj ja, ale ísť tam mimo sezóny, sa mi zdalo ešte priechodné. Na jarné prázdniny sme teda leteli do Palmy.
Pokračovanie...
Do Milána sme leteli nízkonákladovkou po starom ešte na letisko v Bergame, tak nám prišlo ako dobrý nápad rozšíriť si pobyt aj o Bergamo. Po skúsenostiach by som to dnes už ale neurobila, lebo z môjho pohľadu nie je o čo stáť. Netvrdím, že Bergamo nie je príjemná destinácia, povedzme, na predĺžený víkend, keď si potrebujete naozaj oddýchnuť a totálne vypnúť, ale na nejaké nasávanie inšpirácií, keď sa naopak potrebujete nabiť, to veľmi nie je. A ak aj do Milána cez Bergamo pôjdete, stačí si naň vyhradiť pár hodín po prílete alebo pred odletom a ušetriť si viac času (a hlavne nocí) na Miláno.
Pokračovanie...
Vôbec som to nečakala. Talianska káva je talianska káva, vieme. Naše doterajšie skúsenosti z Talianska boli také, že v kaviarňach s výberovou kávou sa síce s výberovou kávou pracovalo, ale v chuti a v prevedení sa toho veľa nedialo. Káva sa dala vypiť, ale že by sme si na nej pochutili, sa nedá povedať. O to viac ma šokovalo, že v Miláne sme nepili ani jednu zlú kávu. V Miláne! Po tom, čo som si v posledných rokoch nepochutila na káve ani v Berlíne, ani v Španielsku, ani v Londýne, by som to do Milána nepovedala. Po dlhej, dlhej dobe som si kávičkovanie v meste užila.
Pokračovanie...
Ďalší krásny rok s Brnom za nami! Stále platí, že ak treba vypnúť, neplánovane niekam vypadnúť, ísť na dobré jedlo, či kultúru, ako prvé nám vždy napadne Brno. A stále to funguje! Tento rok sme sa ale posunuli a strávili v Brne celé jesenné prázdniny, čo znamenalo, že sme mesto spoznali opäť z inej perspektívy.
Pokračovanie...
Raňajkovať v londýnskych kaviarenských „sieťovkách“ sa nám neosvedčilo. Po pár dňoch sme zmenili taktiku a začali chodiť na raňajky do pekární s výberovou kávou. A boli to jedny z vrcholov nášho pobytu v Londýne. Opäť sa nám raz posunula latka toho, čo je možné. O nevyužitom potenciáli pekárenských bistier a čo všetko by sa v nich dalo robiť, rozprávam už dlhšie a tu sa nám zrazu splnili tie najodvážnejšie sny. V remeselnej pekárni Pophams.
Pokračovanie...
Ísť po jedenástich rokoch do Londýna bola veľká vec. Hneď ako sme sa definitívne rozhodli, že v rámci spoznávania Európy vezmeme deti do Londýna, sa vo mne rozochveli všetky strunky, ktoré roky nerezonovali. Miešali sa vo mne veľmi príjemné pocity, ale aj obavy, či nebudem sklamaná. Ako sa Londýn zmenil, kam sa posunul, ako sa na ňom podpísali všetky krízy? Občas je ťažké nepodľahnúť všetkému tomu strašeniu a negativizmu. O to viac treba cestovať a presviedčať sa na vlastnej koži. A, veru, nič lepšie sme nemohli spraviť. Londýn je úžasný! Úplne iná galaxia! Nič na starom kontinente sa mu nevyrovná. Európa si žije vo svojich malých bublinách, ale v Londýne sa odohráva celý svet. Ak chcete pocítiť tep doby, treba ísť do Londýna.
Pokračovanie...
Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.
Pokračovanie...
Na záver prázdninových zápiskov z ciest po Čechách a Morave ešte pár čriepkov z miest starých i nových, ktoré sa inam nevošli, ale nemali by zapadnúť.
Pokračovanie...
Oplatí sa ísť do Plzne? Určite! A fanúšikom architektúry a divadla obzvlášť! Ak by som si mohla vybrať, išla by som cez školský rok, aby sa dalo ísť večer do divadla, alebo počas Medzinárodného festivalu Divadlo. No aj bez divadla to za tú dlhú cestu stojí.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
