https://www.natanieri.sk

Tag

street food

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Vianoce v Miláne

Po vydarených Vianociach v Ríme sme vedeli, že si Vianoce v Taliansku zopakujeme. Mali sme už skúsenosti, aké-také predstavy a know-how z Ríma a verili sme, že to zvládneme aj inde. Pohodlný, priamy a krátky let z Bratislavy nakoniec rozhodol, že Vianoce strávime v Miláne. Nikto z nás tam predtým nebol, naše očakávania boli vysoké. Veľa ľuďom sa síce chladné a šedivé Miláno nepáči, tvrdia, že je to najmenej talianske mesto, ale mňa tento fakt, paradoxne, lákal. Veľmi sme boli zvedaví…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Ulice Londýna

Kým sa dostanem k tomu úplne najlepšiemu z Londýna, musím sa ešte zmieniť o jeho verejnom priestore a živote na ulici. Často sú to aspekty, s ktorými sa ako návštevník či turista konfrontujeme najviac a najviac ovplyvňujú náš dojem z mesta. Nie je to nič nové, že ako sa cítite vonku na ulici, nakoniec rozhodne o tom, či bol pobyt v meste pozitívny alebo negatívny a či sa doň budete chcieť ešte niekedy vrátiť, alebo nie. Londýn bol v tomto jednoznačne najväčším prekvapením. Zo žiadneho iného veľkomesta som za posledných desať rokov nemala lepší pocit.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Wanderlust

V lete sme na balkóne vymenili stôl so stoličkami za pohodlné kresielka. Jedenie za stolom bolo síce praktické, ale zjesť večeru trvá len pár minút, kým vysedávať sa dá na balkóne aj hodiny. Kresielka sme si natoľko obľúbili, že sme sa s nimi po sezóne nevedeli rozlúčiť. Nasťahovali sme si ich na zimu do obývačky a leňošíme v nich pred telkou.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Čo sledovať, ak ste si mysleli, že o jedle viete dosť

Zima je konečne za nami. No ak sa aj budú dni postupne predlžovať a chuť sedieť doma zmenšovať, na kvalitný čas pred obrazovkami nemusíte úplne rezignovať. Bola by to totiž večná škoda, je z čoho vyberať. Na Netflixe sme sa dočkali ďalšej série Chef’s Table. A po dlhej dobe veľmi, veľmi vydarenej. Po rozpačitých predchádzajúcich dvoch sezónach je Chef’s Table späť v plnej sile, ako sme ho poznali napr. z francúzskej minisérie Chef’s Table France. Tentoraz čo diel, to skvost. Oči nalepené na obrazovke, očakávania naplnené na maximum. Späť je Vivaldiho zimomriavková hudba…

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Aj doma dobre

Do Nitry sme začali chodiť až s deťmi, keď sme si s nimi chceli spestriť pobyt na letnom sídle. Vláčikom na hrad, do Mestského parku, do kina… a vždy popri tom na zmrzlinu do Gio Caffe. Tá bola dlhé roky našou (jedinou) povinnou jazdou v Nitre, jej chýr nás vlastne do Nitry prvýkrát privial. Postupne však pribúdali nové a nové podniky a objavovali sa ďalšie možnosti, kam na občerstvenie, za nákupmi rôznych delikates či za zábavou. Tak vznikla naša „nitrianska mapa“, ktorá sa stále utešene rozrastá a na ktorej nás, zdá sa, stále čosi čaká. Nitra je pre nás esenciou teplých letných dní a tešenia sa na prázdniny s deťmi.

Pokračovanie...
v reštaurácii

Megatrón a bosá osa

Vietnam. Pre mňa v súčasnosti jedna z troch top destinácií, kam by som rád vyrazil. Najlepšie hneď zajtra. Mám už aj presnú predstavu, ako by som sa chcel po Vietname pohybovať. Ak ste videli vietnamský špeciál Top Gear-u (ak nie, okamžite napraviť!), tak sa to tomu veľmi približuje, len si istotne nenechám vnútiť na skúter aj dvojmetrový model plachetnice… Už sa vidím učupený na malej červenej plastovej stoličke kdesi na okraji rušnej ulice, ako chlípem rybaciu polievku bún cá…

Pokračovanie...