https://www.natanieri.sk

Tag

sušená šunka

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Šunka, prosecco a jedna noc v raji

Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.

Pokračovanie...
v kuchyni

Starý rok, nové tradície

Vyzerá to tak, že sa z jelenieho mäsa u nás stane na sviatky tradícia. Keď sme naposledy jeleninu kupovali, hneď som vedela, že zo sviečkovice bude Wellington na Silvestra. Vtedy je u nás vždy veľa ľudí a vždy sa snažím uvariť niečo špeciálne. Wellington som ešte nikdy nerobila a konečne naň prišiel rad.

Pokračovanie...
v kuchyni

Strasti a slasti s Venušiným pupkom

Domáce cestoviny nevarím často, ale keď ich už spravím, pýtam sa sama seba, prečo ich nerobím častejšie? Sú také dobré! Tie moje mi doma chutia oveľa viac ako ktorékoľvek čerstvé v reštaurácii. A je toľko možností, ako si ich stále robiť iné a zaujímavé. Nevyskúšala som ešte ani lasagne, ani canelloni, ani z ochuteného, farebného cesta a plnené robím vždy len ravioli. Sú rýchle a nekomplikované. Ale čo tak tortellini?

Pokračovanie...
v kuchyni

Dar

Nakopilo sa nám v rodine pár osláv a sviatkov. Manžel volal, že má darček pre nás všetkých. Mama zavtipkovala, že ako ho pozná, určite to bude nejaká slanina… Zasmiala som sa, ale to som ešte netušila, ako blízko bola od pravdy. Keď som uvidela tú obrovskú škatuľu, hneď mi svitlo. Bola to zásielka priamo zo Španielska, sušená šunka.

Pokračovanie...
v kuchyni

Priesvitný luxus

Neviem ako vy, ale ja som vysadená na šunku. Nie na takú tú na ružovo zafarbenú vodovo-múkovú hmotu zo superparketu, ale na klasickú sušenú šunku zo 100% mäsa. Je to, pravda, drahá záležitosť, ale radšej si kúpim raz za tri týždne kvalitu, ako by som mala každý týždeň vyhadzovať peniaze za atrapy. Ale nemyslite si, že kupujem stále prosciutto. To nie. Stačí mi naše sušené stehno, čo dostať u mäsiara. Aj keď teraz naposledy sa mi zdalo nejake viac varené ako sušené:(

Pokračovanie...
v kuchyni

Nedeľný obed podľa môjho gusta

Aké ťažké je vybrať si jedlo v priemernej stredoeurópskej reštaurácii som sa opäť raz presvedčila cez víkend. Tentoraz v Maďarsku. Či v Čechách, na Slovensku alebo v Maďarsku, všade tá istá mizéria a zápach prepáleného oleja. Fantázia a fortieľ kuchárov siaha od vyprážaného rezňa k vyprážanému karfiolu a všeobecná záľuba Stredoeurópanov v pojedaní mŕtveho jedla a odpadkov ich v podobných „zhovadilostiach“ nijako neobmedzuje. Nehádžem všetkých do jedného vreca, nájdu sa aj tu skvelé podniky a nadštandardná kvalita, ale nazerajúc do tanierov spolustolovníkov (aj detí) väčšinou zostávam v šoku.

Pokračovanie...