https://www.natanieri.sk

Tag

talianska kuchyňa

v kuchyni

Poklad

Na niektoré veci si v živote treba počkať. Pamätám si, ako sa mi voľakedy triasla ruka, keď som si mala kúpiť kus parmezánu alebo vanilkový struk. Až mi bolo ľúto ich použiť. Zdali sa mi pridrahé. Dnes ich už považujem takmer za základné ingrediencie vo svojej kuchyni a už mi ani nepríde, že sú také drahé. Zvykla som si. Rovnako to bolo aj so šafranom. Všetky recepty, do ktorých išlo nad (moju pomyselnú) mieru šafranu (rozumej viac ako pár vlákien), som odsúvala do úzadia a ani som len neuvažovala, že by som podľa nich mohla variť.

Pokračovanie...
v kuchyni

Klobáskovanie

To bolo tak, že raz prišiel muž z práce, že sa dohodol s kolegom M., že budeme robiť klobásy. Že sa spojíme 3 rodiny a u nich na víkendovom dome strávime príjemný víkend. Aj keď nerada brzdím kohokoľvek nadšené plány, myslím si, že chlapi majú na podobné akcie s deťmi dosť skreslený pohľad. (A to sa mi muž neskôr priznal, že pôvodný plán bol v štýle „S tebou mě baví svět“ len chlapi a deti!) Predstava letného sídla vo februári so 7 malými deťmi ma, pravda, trochu desila. Nekonečné behanie hore-dole na dvor a dnu, vyzliekanie a obliekanie, prezúvanie, umývanie a všadeprítomné blato poznám až priveľmi dôverne. Práve preto to volám letné sídlo, lebo funguje len v lete a len výnimočne tam začínam sezónu pred Veľkou nocou. Toto všetko som si myslela, ale nahlas som nepovedala nič.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ako vzniká obed

Väčšinou to začína celkom banálne. Napríklad, zistím, že mám doma priveľa cíceru a nemíňa sa. Tak varím z cíceru. Alebo v útrobách špajze, chladničky či mrazničky objavím niečo, čomu práve zišla záručná doba. Teraz naposledy som takto v chladničke našla dve vrecúška „atramentu“. Čo s nimi? Čierne rizoto sme už mali niekoľkokrát, ok, budú čierne cestoviny. Aj tak ich mám na zozname už poriadne dlho a som zvedavá, ako atrament farbí cesto.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Hurá, leto!

Dnes sa chcem s vami podeliť o veľmi zaujímavú skúsenosť s mediteránskou kuchyňou. S príchodom teplých letných dní a večerov sa moja chuť na neformálne stredomorské stolovanie a dovolenkový, uvoľnený režim zväčšuje. Po rokoch som sa konečne dostala k príprave dlho plánovaného pokrmu – bagna cauda. Je to jednoduchá teplá omáčka (doslova „teplý kúpeľ“) z olivového oleja, masla, cesnaku a sardeliek, do ktorej sa namáča čerstvá sezónna zelenina, ide teda o akúsi variáciu na zeleninové fondue. I tu platí, nič nie je pevne dané, región od regiónu sa receptúra i servírovanie líši. Niekde sa do omáčky pridáva mlieko a smotana, niekde sa rozmixuje do hladka, niekde sa podáva v špeciálnej nádobe, aby zostala teplá, inde bez.

Pokračovanie...
v kuchyni

Od čoho je to ružové?

Jar ma tento rok zaskočila. Niežeby som sa netešila na teplo a novú sezónu, ale akosi som si nestačila dosýta užiť zimných chutí. Ten mesiac, o čo prišla jar skôr, mi bude chýbať. Pár typicky zimných dobrôt sme si však užili. Som rada, že som sa posunula ďalej v domácom kvasení zeleniny, veľa som piekla, dokonca som stihla aj jedno mäsové ragú. (Zohnala som domáceho králika, tak som ho pekne dlho dusila na víne, mali sme pappardelle s králičím ragú, boli z neho aj lasagne a zo zvyškov mäsa ešta pár skvelých jedál. Toľko parádnej muziky z jedného králika…)

Pokračovanie...
v kuchyni

Alla romana

A je tu ďalší príspevok na tému pasta. Ak ste si náhodou kúpili semolinovú krupicu a neviete, čo s ňou, tu je jeden tip – rímske gnocchi. Nie sú to tie všeobecne známe a rozšírené zemiakové gnocchi, ale semolinové, typické pre oblasť Ríma. Stručne povedané – uvaríte si hustú „krupicovú“ kašu, necháte ju stuhnúť, formičkou z nej povykrajujete kolieska a zapečiete ich s maslom a syrom. Výborná alternatíva k polente, ale aj ako samostatné jedlo alebo sýta príloha.

Pokračovanie...
v kuchyni

Pasta Party

Vzniklo to úplne spontánne. Na záver našej minuloročnej vianočnej párty. Danka sa dušovala, že „nabudúce u nás“ a ja som jej nevdojak vnukla myšlienku na „Pasta Party“. (Veľmi rada vnucujem ponúkam druhým svoje nápady. Stále vravím, že mám plánov, projektov a nápadov na tri životy, tak sa ich snažím nenápadne prepašovávať do životov druhých a užívať si ich aspoň zdiaľky…) Rok sa s rokom zišiel a na onú cestovinovú párty naozaj došlo.

Pokračovanie...
v kuchyni

Len aby sa nezabudlo… na mäso

Tým, že nekupujem mäso v bežnej obchodnej sieti ani u mäsiara, je mi vzácne a vždy sa veľmi teším, keď naďabím na nejaký dobrý domáci zdroj. Od jesene som kúpila už 2 domáce kurčatá, 1 kačicu, dostala som téglik domácej husacej masti, zohnala som domáce surové aj údené klobásy a ešte čakám na slaninu a sušené stehno. Hydinu som si naporciovala, z kostí a drobov narobila vývary do mrazničky. Z kačacích koží a tuku som vytopila masť a oškvarky. Z kačacích oškvarkov bola vynikajúca nátierka a v masti som nakoniec konfitovala pečienku. (Inak, z tučného kuraťa som robila už aj šmalc, je to lahôdka, na zimu odporúčam.)

Pokračovanie...